Predavačka zaistila žiadaný tovar, učiteľ prijatie dieťaťa do školy a automechanik opravu bez čakania. Vo svete nedostatku sa všetko predávalo pod pultom a za protislužbu – banány, stavebný materiál alebo rifle. Dnes je svet nadbytku a funguje to podobne. Akurát sa zmenil tok – úplatky a pozornosti nenosia tí, čo chcú kúpiť, ale tí čo predávajú. A tí čo nakupujú, najlepšie za štátne peniaze, ktoré im nepatria, pýtajú.  Chceš nám predať za sto? Fajn, vyberieme ťa, ale kúpime za 150 a celé to pôjde cez „osvedčenú” firmu. Nadávame na korupciu a nefunkčný štát, ale všetci sme v tom zapojení – od vyjednávania s policajtom o výške pokuty, až po vybavovanie toho, aby sme nečakali v rade u lekára. Nad lúke nad Varínom si nejaký zbohatlík postavil načierno murovanú haciendu s tým, že zaplatí, čo bude potrebné. Inými slovami uplatí, koho treba. Zatiaľ tam jeho dom stále stojí – ako pomník našich kompromisov.

Prečo neustále premýšľame podľa vzorca – ja alebo on? Prečo si myslíme, že rýchlejší a „šikovnejší” by mali dostať niečo na úkor pomalších a poctivejších? Vytvorili sme zvláštny jazyk – podvod sme nazvali „šikovnosťou”, korupciu „vybavovaním” a namiesto slova ukradnúť používame často slovo „zohnať” alebo „premiestniť.” Koľko „pozorností” sme sa už nanosili vo forme kávy, bonboniéry, fľaše alebo korbáčikov ľuďom, ktorí za svoju prácu dostávajú normálny plat?

Neverili by ste, ale sú krajiny, kde žiaci v škole neodpisujú, kde sa ľudia nepredbiehajú v rade a nezjednávajú pokutu s policajtom, kde sa dodržiavajú zákony a pravidlá pre všetkých rovnako. Sestrička v nemocnici je príjemná aj bez čokolády, úradník pracuje naplno bez úplatku, murár muruje rovno a pri práci nepije, šoféri sú triezvi a dodržiavajú rýchlosť a podnikatelia platia dane.

Občas mi volajú ľudia aby som pomohol ich dieťaťu nájsť si pracovné miesto. Znovu to čarovné slovíčko – pomohol. Môžem pomôcť informáciou, že vo firme, kde som práve bol, hľadajú pracovníka na určitú pozíciu. Takáto informácia sa však dá obyčajne nájsť aj na internete. Všetko ostatné už prebieha cez výberové konanie, kde si zamestnávateľ vyberá a neviem si predstaviť ako by som ho presviedčal, aby si vybral niekoho iného ako chce on.

V jednej obci mal starosta rôznych oponentov, ktorí hatili jeho „podnikateľské” plány s obecným majetkom. Poskytol im protislužby rôzneho druhu a bolo ticho. S veľkou slávou túto „sieť” po dlhých rokoch nahradili iní a po štyroch rokoch vytvorili rovnaký „supermarket protislužieb.” No a začul som, že už máme aj stranu s názvom Sieť. Tak pozor na nich.

A teraz niečo pozitívne. Vykašlime sa na to. Prestaňme hrať túto hru. Postavme sa do radu, zaplaťme pokutu (alebo jazdime radšej pomaly), skúsme dodržiavať predpisy a ak sú zlé, tak tlačme na tých, čo ich robia, aby ich zmenili. Nekupujme tam, kde sú veľké zľavy, ale tam, kde je poctivá cena a kvalita. Podporujme tých, ktorí majú charakter a konajú podľa Desatora. Nepokúšajme remeselníka ani obchodníka, aby nám niečo dal bez faktúry alebo len tak „zohnal zadarmo.”

Zmeňme krajinu protislužieb na krajinu služieb, ktoré budú na takej úrovni, že aj zahraniční turisti povedia bravo! Zaplaťme za dobrú prácu spravodlivú plácu. Nech má dobrý remeselník zaplatené viac ako zlý analytik, ekonóm alebo politológ. Narovnajme hodnoty, nekupujme šmejdy a nedávajme úplatky. Robme svoju prácu najlepšie ako sa dá a nechajme si za ňu aj spravodlivo zaplatiť. A zaplaťme druhým, ktorí robia prácu profesionálne a poctivo. Zavolajme policajta, ak nás chce niekto oklamať alebo podviesť, oznamujme na protikorupčné linky ľudí, ktorí kradnú a podplácjú. Nepodvádzajme, nevybavujme, nezháňajme, nepremiestňujme – nestojí to za to. Vytvorme spoločnosť, ktorá bude pre všetkých, nielen pre tých, ktorí majú známosti a peniaze. Nerobme protislužby. Radšej slúžme! Poctivosti a pravde.

0