Priateľ mi hovorí, že má strach – bojí sa, že ho niekto prepadne, okradne, podvedie, má obavy o zdravie ľudí, ktorých má rád, trápia ho katastrofy, ktoré každý deň prinášajú médiá. Už prestal sledovať televíziu, obmedzil internet, ale strach neprechádza. Strašia politici, novinári aj rôzni intelektuáli a vzdelanci, so svojimi teóriami. Na internete nedávno propagovali televíznu reality show týmito slovami: Sex, bitky, nahota aj pokus o znásilnenie! Tak toto majú byť zážitky, ktoré majú ľudí pritiahnuť večer k televíznej obrazovke? Aký človek vymyslel názov tohto článku? V tom istom týždni si novinári, podávajú kňaza, ktorý urobí každý deň pre tento svet oveľa viac ako celé ich redakcie za rok, len preto, že neodpovedal na ich otázky tak, ako to chceli počuť. A možno, že odpovedal práve tak, ako chceli a mohla sa tak rozprúdiť plánovaná diskusia.

Tento svet má však aj iné problémy, ako to, o čom debatujú pri poháriku novinári v bratislavských baroch. Tak, ako nedávno napísal Lukáš Krivošík – homosexualita nie je os, okolo ktorej sa má točiť zemeguľa. Mnohé články dnes nemusia mať ani obsah, dôležité sú správne nadpisy. Práve pri písaní tohto textu som vybral niektoré slová z titulkov aktuálnych webových stránok – šokujúci, drsný, brutálny, dráždivý, zvrátený, hororový, krutý, smrteľný, mŕtvy. Našli ste v týchto slovách niečo, čo by malo znížiť naše obavy alebo strach a zvýšiť pozitívnu energiu? Nie? Rakúsky psychiater Viktor Frankl hovoril o storočí strachu a úzkosti, ako chorobe západného sveta.

Predstavme si, že by sme náš strach a obavy nahradili vierou a nádejou, našu nenávisť láskou a odpustením, hnev pokojom, a zlo dobrom. Aké krásne by boli naše dni, kde by sme sa nebáli toho, čo zlé nám zase prinesie ďalší deň, ale tešili by sme sa naň, nebáli by sme sa choroby, zlého alebo smrti, ale verili by sme, že sme dar života dostali ako súčasť plánu Toho, od Koho život pochádza. Neistoty, pochybnosti, všetky hrôzy a strach, ktoré nás prenasledujú, by sme nahradili pokojom a istotou, že nás život je večný a napriek všetkým nástrahám taký bezpečný, ako je malé dieťatko v náručí starostlivého otca. Vidím ľudí v podnikoch ako sa boja zmeny, s akým strachom niekedy očakávajú nového šéfa. Mnohí sa boja o zdravie, vzťahy, svojich blízkych, budúcnosť, majú strach zo zosmiešnenia, zlyhania alebo samoty. Ako môžeme žiť, ak máme strach zo života aj z Boha?

V Evanjeliu podľa Lukáša sa píše: „Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev. (Lk 12, 22 – 24). Veru, náš Otec vie, čo potrebujeme lepšie ako my. Tak kde je naša viera? Budúcnosť našich rodín záleží na nás a nie na nejakých dúhových tanečníkoch, podobne ako naše firmy a životy neničia naši konkurenti a nepriatelia, ale naša vlastná neschopnosť podporovaná strachom.

Zdrojom strachu sú často aj negatívne informácie, ktoré necháme na seba pôsobiť, nedostatok sebadôvery a dôvery k blízkym okolo nás. Hlavným zdrojom nášho strachu je však slabá viera. Vladimír Šatura, SJ napísal: „Kto miluje a je milovaný, pre toho láska nie je problém. Ten bude sotva pociťovať potrebu lámať si hlavu nad jej podstatou, nad nebezpečenstvami, ktoré ju ohrozujú.”

Každý z nás občas prepadne strachu a hľadáme spôsob ako ho prekonať. Niekto si dá pohárik na guráž, iní hľadajú psychológov alebo psychiatrov. Pred vyše 2000 rokmi sa narodil jeden Učiteľ, ktorý upokojoval svojich žiakov, Liečiteľ, ktorý dotykom uzdravoval a napokon zvíťazil aj nad smrťou. A ukázal  nám, aká je cesta od strachu, obáv a starostí k odvahe, nádeji a viere. Cena strachu je vysoká. V Biblii sa preto často opakujú výzvy: Maj odvahu, dúfaj synu, vzchopte sa, nech sa vám srdce nestrachuje alebo nebojte sa! Viete, koľkokrát sa v Svätom písme opakuje výzva, aby sme sa nebáli?  366 krát – na každý deň v roku. Max Lucado k tomu píše: „Nakŕm svoje strachy a tvoja viera bude hladovať, nakŕm svoju vieru a hladovať budú tvoje strachy.”

0