Benediktíni

Navštívil som kláštor, ktorého predstaveným je páter Anselm Grün, OSB. Mám rád jeho knihy a teším sa, že si nájde čas odpovedať mi na otázky, prísť na naše konferencie alebo mi poslať texty, ktoré napísal. Máme spolu kurz na tému hľadanie pokladu v nás, ktorý nás inšpiruje, dáva nám silu a ukazuje cestu. Prišiel som o pár dní skôr, aby som si vychutnal ticho a rytmus dňa v benediktínskom kláštore Münsterschwarzach, premodlenom mieste s vyše 1200 ročnou históriou. Podľa hesla Ora et Labora (modli sa a pracuj) žijú Benediktíni životom, v ktorom sa strieda modlitba s prácou, samota so spoločenstvom, a slovo s mlčaním. Pre mňa sú Benediktínske kláštory vzorom podnikania, ktoré prežilo jeden a pol tisícročia a má pred sebou veľkú budúcnosť. Pokúsim sa vysvetliť prečo.

Človek žije zdravo, ak má jeho život správny rytmus. Benediktíni majú čas rozdelený medzi duchovné činnosti a prácu. Vstávajú ráno o 4:40 a deň začínajú rannými chválami, osobnou meditáciou a modlitbami. Po raňajkách o 7:00 sa začína pracovný čas, ktorý trvá od 7:40 do 11:45. O 12:00 sú poludňajšie chvály a o 12:20 obed. Od 13:30 začína druhá pracovná doba a končí o 17:00. Od 19:35 nasledujú vešpery, večera a nočné modlitby a potom ticho až do rána. Spojenie modlitby a práce vedie k tomu, aby ľudia nezostali len v rovine zbožných pocitov a nábožného duchovného sveta, ale aby svojou činnosťou vytvárali niečo viditeľné, v čom sa ukáže Božie dielo. Sv. Benedikt povedal, že mnísi majú žiť a slúžiť druhým prácou svojich vlastných rúk. Práca nie je protikladom modlitby, ale jej pokračovaním a testom, či je modlitba pravá. Len zdravá a kreatívna práca preukáže skutočnú zbožnosť. Práca sa takto stáva dôležitým zdrojom sebapoznania mnícha. Ak sa mu práca nedarí a unavuje ho, nie je asi niečo v poriadku ani v jeho duši.

Zariadenie kostola je dielom mníchov a ich spolupracovníkov – výrobky z dreva, kameňa, ocele alebo zlata boli vyrobené v kláštorných dielňach. Celkom v kláštore pracuje 250 ľudí, pričom nemajú nárok na štátnu podporu z cirkevnej dane. Fungujú úplne samostatne, ako firma. Musia sa uživiť sami a ešte vyprodukovať niečo navyše, aby mohli pomáhať druhým. Všetko vedú kňazi a mnísi, ktorí neštudovali manažérske a podnikateľské školy. Celý kláštor je v perfektnom stave, všetko funguje a je výborne udržiavané. To je ďalší princíp, ktorý hovorí, že Benediktíni zaobchádzajú so všetkým okolo seba starostlivo, ako s Božími darmi a posvätnými predmetmi na oltári v chráme. Sú tri zdroje prosperity kláštora – úspornosť v spotrebe, spotreba z vlastných zdrojov (voda, energia, vlastné dielne, 80% spotreba vlastných potravín – chov dobytka, polia, záhrady, pekáreň, výroba mäsových výrobkov a pod.) a podnikanie s výrobkami a službami (vydavateľstvo a predajne kníh, výroba a predaj výrobkov, hotel s celoročnými seminármi a pod.).

Benediktíni chcú žiť v súlade s prírodou. V izbe som nenašiel žiadne chemikálie, majú vlastné studne a energiu vyrábajú z obnoviteľných zdrojov – slnko, vietor, biopalivá, vodné kanále, vybudované mníchmi v 12. storočí. Podnikajú aj v medzinárodnom rozsahu – z misijných oblastí dovážajú výrobky, ktoré vyrobili chudobní ľudia a predávajú ich vo svojich obchodoch Fair Trade. Aj takto pomáhajú tretiemu svetu. Žiaden amaterizmus – všetko perfektne organizované – kontajnery, sklady, čiarkové kódy, katalógy, e-shopy. Podobne aj hotel a organizácia seminárov – prihlasovanie cez internet, špičkové ubytovanie, strava a ďalšie služby. Viaceré semináre sú určené pre podnikateľov a manažérov.

Kláštor založil vlastné s.r.o.  – Vier Türme GmbH (Štyri veže – podľa budovy chrámu) a Vier Türme Verlag (vydavateľstvo a predaj kníh). Jedným z najúspešnejších autorov je práve P.Anselm Grün. V kláštore pracuje 20 podnikov, ktoré majú aj svojich učňov napríklad v odboroch murár, elektrikár, zámočník, šperkár, tlačiar, mechanik poľnohospodárskych strojov, automechanik, stolár, tesár, kováč, obuvník, predajca kníh a pod. Kláštor má aj svoje gymnázium, krásne vybudované športové areály a kultúrne priestory.

Benediktíni považujú prácu za miesto, kde môže mních premeniť to vnútorné, čo dostal v modlitbe, smerom von na úžitok pre druhých. V práci hľadajú nielen službu, ale aj tvorivosť, slobodu a radosť zo spolupráce na Božom diele. Mnísi pracujú spoločne so zamestnancami a učňami a snažia sa vytvárať dôstojné a pozitívne pracovné prostredie, ktoré považujú sa oveľa dôležitejšie pre efektívnu prácu ako niektoré moderné racionalizačné systémy v priemysle. Cieľ každej práce vidia v tom, aby bol pokoj medzi ľuďmi, aby každý dostal to, čo potrebuje a aby sa starostlivo a s úctou zaobchádzalo s ľuďmi a vecami okolo nás.

Na záver niekoľko slov P.Anselma Grüna: „Vzrušuje ma kreativita. Mnohé kláštory nemajú žiadne dobré nápady, zle hospodária a potom nariekajú. Ale nenamáhajú svoje hlavy hľadaním riešení. Ako povedal veľký teológ Karl Rahner: Lenivosť v myslení nie je dar Ducha svätého.“

Vždy dostanem v kláštore veľa vnútornej sily, posilňujú ma aj rozhovory s P.Anselmom Grünom. Vidieť kláštor z jeho podnikateľskej stránky je však tiež krásna inšpirácia – sebestačnosť a pomoc druhým, starostlivé zaobchádzanie s ľuďmi a vecami, zdravý život spájajúci modlitbu a prácu, fungujúce spoločenstvo, súlad s prírodou a radostné budovanie Božieho kráľovstva. Treba nám ešte vymýšľať lepšie podnikateľské modely? Myslím, že nie.