Najlepší dizajnér je Stvoriteľ

Hovorí Patrik Paul, architekt, dizajnér a podnikateľ, ktorý je za grafickým dizajnom obalov známych Horaliek, Káveniek, Verbeny, McCarter ale aj za cyklistickou značkou KELLYS a prvým 3D tlačeným eBikom Kinazo. Aj práca jeho firmy prispela k prieniku slovenských produktov do sveta.

Patrik bol tento týždeň našim hosťom v Brain&Breakfast v Bratislave. Tu je pár otázok, ktoré som mu položil.

Mohol by si stručne predstaviť históriu Tvojej firmy a jej hlavné výsledky?

Firmu som založil spoločne s otcom ešte ako študent architektúry v roku 1991. Spočiatku sme sa venovali klasickým propagačno-reklamným službám. Uspeli sme vo viacerých tendroch pre domáce i zahraničné firmy. Vysokou kvalitou a budovaním vzťahov založených na dôvere sme postupne získali významných klientov ako SIT-Reemtsma, MG Tatragas, Model Obaly Opava, sklárne Kavalier Sázava, Koh-I-Noor, Toma Trade, viaceré významné české mliekarne, Daewoo, a iné.

Po rozdelení Česko-Slovenska sme sa ako jedno z prvých štúdií začali špecializovať na rebranding obchodných značiek, obalový a produktový dizajn. Vyše 18 rokov spolupracujeme s najväčším slovenským výrobcom cukroviniek spol. IDC Holding v oblasti vývoja obalov pod značkami Pečivárne Sereď (Horalky, Mila, Tatranky, Kávenky, Bombi a i.) a Figaro Trnava (Verbena, Snehulky, Veľkonočné a Vianočné produkty). Pre slovenského výrobcu džúsov a nealkoholických nápojov, spoločnosť Mc Carter sa už vyše 17 rokov staráme o ich obchodné značky a portfólio produktov Rio, Rio FRESH, Zeus, H2O, V12, Energy a Magic Balls a ďalšie. Neustálym a aktívnym procesom inovácií pomáhame na trh uvádzať mnoho noviniek, ktoré vzbudzujú záujem aj v zahraničí, o čom svedčí viacero ocenení z medzinárodných výstav.

Na počiatku takmer 17 ročnej spolupráce so slovenským výrobcom bicyklov KELLYS sme začali budovať silnú značku ako jedinú možnú cestu úspešného boja s lacnou konkurenciou, ktorá sa začínala objavovať v novovznikajúcich obchodných reťazcoch. Skúsenosť potvrdila, že lacné bicykle bez podpory a budovania image sa postupne celkom prestali predávať. Naša práca spočívala nielen v grafickej rovine ale, v komplexnom marketingovo-obchodnom poradenstve. Začali sme tvorbou logotypu a tromi modelmi bicyklov.

Odvtedy sme pre Kellys riešili vyše vyše 200 modelov v 400 veľkostiach a stovky kusov príslušenstva, športového oblečenia a cyklistických doplnkov. S partnermi Tomášom Murínom a Slavom Ozaníkom budujeme a rozširujeme kreatívny tým dizajnérov. Od roku 2007 rozvíjame divíziu priemyselného dizajnu, kde sa navrhujú vlastné originálne dizajny bicyklov a príslušenstvo od skíc konceptov, cez 3D modelácie, clayové modelovanie, taping, strihy, až po výrobu vzoriek a prototypov 1:1. Súčasťou servisu a starostlivosti o značku bol vždy aj návrh riešenia expozície na najväčšej cyklistickej výstave Eurobike vo Friedrichshafene, kde patrila firma KELLYS k jedným z najväčších vystavovateľov. Súčasťou výstavy sú aj reprezentačné katalógy, videá, 3D animácie, prezentácia na webe.

Z toho, čo hovoríš, mám pocit, že ste urobili obdivuhodné diela. Nikde na internete ani v časopisoch alebo na seminároch som nevidel ich prezentácie ani prezentácie Tvojej firmy. Je to zámer alebo nedostatok času, že robíte značky a image iným firmám, len nie sebe?

Nie je to zámer, skôr pohodlnosť a zanedbanie dôležitej povinnosti budovať aj vlastnú značku. Za posledných 10 rokov sme nepocítili úbytok práce, tak sme otázku vlastnej prezentácie neriešili. Oveľa ťažšie, ako získať novú zákazku, je získať do tímu šikovného dizajnéra. Aj na to je ale potrebné budovať si povedomie a meno. Potreba dokončenia portfólia a webstránky je v súčasnosti najvyššou prioritou. 

U grafikov a dizajnérov sa niekedy stretávam s tým, že urobia ďaleko viac práce, ako im zákazník zaplatí. Musia pochopiť jeho stratégiu a spôsob myslenia, hodnoty, ktoré ponúka vo svojich produktoch a službách, vytvoria množstvo skíc, štúdií a návrhov, z ktorých sa obyčajne využije iba malá časť. Laik navyše nedokáže často posúdiť určité detaily a ich pracnosť. Stáva sa Ti, že urobíte viac, ako ste dostali zaplatené a ako sa s tým vysporiadavaš?

Ak sa pracuje srdcom, tak sa stáva veľmi často, že do práce vkladáme výrazne viac, než stanovujú rozpočty. Vždy som to považoval za bonus a pridanú hodnotu, akýsi konkurenčný benefit, ktorý dávame klientom navyše. Ešte nedávno som rokoval priamo s majiteľmi firiem. Dokázali oceniť našu invenciu a prínos pre ich podnikanie. Vo väčšine prípadov majiteľov nahradili riaditelia a manažéri poverení čo najviac šetriť. Cítiť väčší tlak na ceny. Snažím sa napr. vysvetliť zákazníkom, že „ušetriť“ 500 EUR na kreatívnej práci môže znamenať rozdiel v príjmoch z predaja aj o desiatky tisíc EUR. Pri dlhodobej spolupráci majú naši zákazníci praxou overené, že kvalitný dizajn skutočne predáva.

Prečo odchádzajú mnohí slovenskí dizajnéri, priemyselní dizajnéri alebo grafici do zahraničia, keď chcú byť slávni? Slovensko nedokáže oceniť ich talent a prácu? Alebo ešte ináč – mohol by si porovnať prácu zahraničných a slovenských štúdií z hľadiska kvality a ceny?

Okrem neporovnateľne vyššieho finančného ohodnotenia je motivujúca najmä možnosť pracovať v skúsených kreatívnych tímoch pre svetovo známe značky. Pravdou je, že na Slovensku je málo takých firiem ako napr. OMS, ktoré budujú svoje inovatívne vývojové oddelenia a dokážu nielen ohodnotiť prácu dizajnérov, ale predovšetkým komunikovať s nimi na odbornej úrovni.

Kvalitou dizajnu dokážeme konkurovať zahraničným štúdiám. Chýbajú len väčšie skúsenosti a spätná väzba z realizácie vo výrobných procesoch. Medzi dizajnérskou štúdiou a produkčným výrobkom je dlhá a zložitá cesta, ktorá býva podceňovaná a spravidla aj nedocenená. Výtvarná hodnota duševnej práce sa v zahraničí hodnotí spravodlivou formou licenčných zmlúv. Autor diela dostáva okrem úhrady nákladov na zhotovenie diela aj percentuálny podiel z predaja samotného výrobku. Participuje tak na úspechu spoločne s výrobcom.

U nás je taký model spolupráce veľmi zriedkavý a firmy k nemu len neradi pristupujú. Známym príkladom je Slovinská značka Gorenje, ktorá pravidelne oslovuje popredných dizajnérov a nemá problém navýšiť cenu jej produktov práve o licenčný honorár pre autora dizajnu.

Zahrám sa teraz na sebavedomého podnikateľa, ktorý si myslí, že všetkému rozumie. Mám výborný produkt, ktorý sa však nepredáva za cenu a množstvo, ktoré by som si predstavoval. Grafiku na obale alebo dizajn produktu považujem za zbytočnosti a peniaze investujem radšej do výrobných technológií alebo technického riešenia výrobku. Ako by si ma presvedčil z Tvojich skúseností, že si mám objednať služby grafického alebo dizajnérskeho štúdia? Máš nejaké merateľné výsledky, ktoré hovoria o zvýšení predaja alebo hodnoty výrobku u zákazníka?

Merateľnosť vplyvu dizajnu na predaj je predvídateľná, ale v zásade vopred neodhadnuteľná veličina. Ak by som dokázal odhadnúť o koľko % vzrastie predaj produktu pri redizajne, bol by som určite veľmi bohatý. Ak naleštím jablko, predám ho skôr, ako keď je matné a nevýrazné. To je staré známe pravidlo. Dievčatá sa tiež upravujú a fintia, aby sa viac páčili.

Život sa zrýchľuje a zákazník dnes žiada novinky častejšie ako v minulosti. Pribúdajú nové modely, nové chute, nové tvary, inovuje sa, aby značka stále prichádzala s niečím novým a pôsobila „čerstvo“.

Dostali sme úlohu niečo vymyslieť na záchranu produktu, ktorý chceli vylistovať z obchodnej siete z dôvodu klesajúceho predaja. Navrhli sme obal vrecka nahradiť exkluzívnejším balením do krabičky. Aby sa výsledná cena produktu zachovala, muselo sa ubrať na gramáži obsahu. Spotrebiteľ dostal atraktívnejší obal za rovnakú cenu a úbytok gramáže vôbec neriešil. Nárast predaja bol v stovkách %. Výrobok sa predáva dodnes. V inom prípade sme navrhli zmeniť nielen obal, ale aj obchodný názov výrobku na SNELLA (v preklade štíhla), ktorý sme doplnili claimom „Štíhla línia“. Objemy predaja sa niekoľkonásobne zvýšili. Následný prieskum preukázal, že najdôležitejším podnetom k nákupu bol práve výrok „Štíhla línia“.

Pri redizajne cyklistických dresov sme zákazníkovi navrhli okrem grafického redizajnu aj nový strih. Spočiatku zmenu odmietol z dôvodu zvýšených počiatočných nákladov. Nakoniec sa nechal presvedčiť a vypredal plánovaný objem celosezónnej produkcie už prvé týždne.

Skúsenosti našich zákazníkov potvrdzujú návratnosť investícií do kvalitného dizajnu.

Ty aj niektorí Tvoji spolupracovníci ste detailisti, ktorí chcú robiť najlepšie veci na svete a nepustíte z ruky niečo priemerné. Nie je to niekedy na úkor produktivity? Ocení to vôbec zákazník, keď na tom pracujete dlhšie a predpokladám, že požadujete aj vyššiu cenu? Je dnešný svet neustálych zliav a znižovania nákladov vôbec priaznivý pre takúto snahu o dokonalosť a výnimočnosť?

Azda najväčším problémom, ktorý často riešime, je snaha realizovať zákazky za nižšie ceny, než sme účtovali v minulosti. Aj keď sa neustále snažíme hľadať cesty, ako zefektívniť procesy pri zachovaní vysokej kvality, narážame na limity, ktoré sa obísť nedajú. Najmä práca kreatívnych ľudí sa ťažko meria na človekohodiny. Je to o talente, nadaní a znalostiach. Šikovný a skúsený dizajnér urobí to, čo ostatní nedokážu aj keby mali k dispozícii akýkoľvek čas. Zákazník obyčajne ocení hodnotu práce až keď je konfrontovaný s inou, rozdielnou kvalitou. Potvrdilo sa, že znižovaním cien získam len nižšiu kvalitu a nespokojných ľudí na strane zákazníka aj v našom tíme.

Máš nejakých dizajnérov a firmy, ktorých by si mohol uviesť ako vzory?

Som priaznivcom minimalizmu a čistoty. Uznávam autorov a značky, ktorých diela majú svoj charakteristický rukopis identifikovateľný aj bez „podpisu“. Za vzor považujem Porsche Design v celej šírke tvorby. Mám rád ich puristické riešenia a prácu s materiálmi. Originálny a jedinečný je Karim Rashid. Úplný opak strohého konzervatívneho Porsche Dizajnu. Páčia sa mi jeho odvážne diela, čistota organických oblých tvarov, hra s farebnými kombináciami. Zaujímavú typológiu má mladý Francúz Ora Ito. Príkladom, ako úspešne robiť vlastné PR, je Philippe Starck. Najväčším dizajnérom, od ktorého sa treba učiť je však Stvoriteľ.

Roky sa v Tvojej firme zaoberáte dizajnom v oblasti bicyklov a príslušenstva, takže predpokladám, že tento svet Ti je blízky a dôverne ho poznáš. Vimol som si, že Ťa už dlho pokúša dizajn eBikov, kde je dnes oveľa viac nevyriešených problémov ako na klasických bicykloch? Našiel si v tejto oblasti nejaké riešenia, ktoré Ťa zaujali?

Tému eBikov sme ponúkali nášmu zákazníkovi pred pár rokmi, kedy to vyzeralo, že je to len ďalší módny výstrelok pre pár nadšencov. Dôkazom súčasného boomu je fakt, že nemeckí dodávatelia elektropohonov a batérií majú vypredané kapacity a nie sú schopní dodávať novým záujemcom. Trochu ľutujem, že sme to nezačali robiť skôr. Sme v štádiu vývoja konceptu eBiku. Hľadáme alternatívne ekologické materiály na báze udržateľného rozvoja. Bolo by skvelé, ak by sa našli na česko-slovenskom trhu inovatívne firmy, ktoré by dokázali ponúknuť napríklad alternatívne konkurenčné produkty v oblasti technológií elektromotorov. Kedysi sme boli strojárska veľmoc a teraz skôr montujeme než vyrábame a vyvíjame.

Patrik, Slováci navrhujú autá vo svetových automobilkách a aj výsledky práce Tvojej firmy prispeli k prieniku slovenských produktov do sveta. Mohol by som ďalej spomenúť vodu Rajec, Tatratea od firmy Karloff, OMS Lighting, Linet, Borcad, Eyelevel, Elcom, atď. Tam všade vidím silný vplyv dizajnérov a grafikov na budovanie značky a zvyšovanie podielu na trhu. Ako vidíš budúcnosť spolupráce kreatívnych firiem, ako je Tvoja, s priemyselnými a obchodnými firmami?

Je to o ľuďoch na oboch stranách, o pochopení a dôvere. Mali by sme sa častejšie stretávať na spoločných fórach, viesť konštruktívny dialóg a pozorne načúvať s cieľom pochopiť. Musíme sa navzájom spoznávať a učiť. Učiť sa estetike, učiť sa rozpoznávať kvalitu a vedieť ju ohodnotiť. Ak dokážeme presvedčiť, že dizajnéri nie sú len vykonávači zadaní a plniči úloh z briefov, ale spolutvorcovia a spoluautori podnikania, bude sa vnímať kreatívna dizajnérska práca ako výtvarná a umelecká duševná činnosť nadaných talentovaných ľudí a nielen remeselne zvládnutá práca hodnotená paušálmi a hodinovými sadzbami. Rovnako dôležité je, aby dizajnéri a kreatívci pochopili svoj podiel zodpovednosti a uvedomili si, že vývoj produktov so sebou prináša vysoké riziká a náklady najmä na priemyselné formy pre sériovú výrobu.

Aké hodnoty rešpektujete v Tvojej firme? Máš nejaký sen, ktorý si chceš ešte splniť?

Hodnoty nestačí mať vyvesené na nástenke. Treba ich žiť každý deň. Snažíme sa zaviesť do života firmy a vzťahov najmä dôveru, lásku, poriadok a spravodlivosť, ktoré sú predpokladom pre rozvoj inovatívnosti a kreativity. Sníval som o veľkých veciach, ale zistil som, že plnenie veľkých snov prináša často príliš vysoké obete. Momentálne snívam o získaní múdrosti, ktorá mi ukáže, ktorý z mojich snov stojí za to snívať ďalej.

Vráťme sa ešte k 3D tlačenému eBiku. Vyše dvadsať rokov pracuješ na známej slovenskej značke bicyklov. Prečo si sa pustil do projektu vlastného elektrobicykla a aby to nebolo také jednoduché tak vyrábaného pre náročného individuálneho zákazníka aditívnou technológiou?

Jano, ak dovolíš, poopravím Tvoju definíciu. Známy príliš nie som. Budovali sme skôr značky našim klientom. Myslím, že mojou výhodou je, že sa dokážem pozerať ďalej dopredu a nadchnúť ľudí pre zaujímavé projekty. Som skôr spolutvorca dizajnov značiek a produktov. Bez skvelých dizajnérov v našom tíme, by tie legendárne výrobky nevznikli.

K vývoju elektrobicykla ma prinútilo viacero okolností. Roky slúžime zákazníkom väčšinou v oblasti, kde sa hrá na istotu s konzervatívnejším prístupom a na experimenty tohoto typu nebol priestor, kapacita, či odvaha. Keďže mám v tíme schopných a mladých dizajnérov s praxou z najlepších svetových automobiliek, nechcel som o nich prísť. Zároveň mi skúsenosti a prax potvrdili, že naše nápady sa často realizujú s niekoľkoročným oneskorením, až keď naši zákazníci vidia, že na trhu fungujú. Oberajú sa tak o možnosť raziť cestu a budovať svoje značky ako priekopníci a lídri v inováciách a trendoch. Spočiatku sme mali nápad kustomizovať bicykle a príslušenstvo k nim na základe individuálneho želania zákazníka, ktorý by si v online režime na internete poskladal svoj jedinečný bicykel, presne podľa vlastných predstáv. Vtedy na to trh ešte nebol pripravený a zazneli aj argumenty, že by takýto obchodný model ohrozil existujúcu sieť predajcov. Nedokázali sme to presadiť a tak nápad skončil v šuflíku. Podobne sme sa prizerali, ako viacero dobrých myšlienok realizovali iní. Až som sa jedného dňa naštval a povedal som si, že už nechcem čakať a pustíme sa do realizácie našich nápadov sami v malom tíme niekoľkých ľudí. A tak sme pred pár rokmi začali pracovať na vízii vlastného eBiku.

Vidím v biznis modeli, ktorý rozvíjaš trendy, ktoré často diskutujeme s profesorom Milanom Zeleným – masovú kustomizáciu, odstraňovanie medzičlánkov, lokálnu výrobu, samoobsluhu, digitalizáciu, prelomové technológie a pod. Milan Zelený niekedy hovorí o tom, že najprekvapujúcejšia je rýchlosť týchto zmien. Tvoj príbeh začínal s výrobcom elektromotora, ktorý neskôr skrachoval, potom si hľadal ďalších partnerov na vývoj motora a batérie a ich integráciu do rámu z hliníkového prášku, ktorý si navrhol. Potom prišla na rad 3D tlač  zbieranie skúseností za pochodu. Aké znalosti a skúsenosti Ti dala táto cesta?

Predovšetkým som sa naučil nevzdávať sa. Aj napriek prekážkam, ktoré prišli v podobe spochybňovania okolia, finančnej nedostupnosti niektorých procesov a technológií, hľadal som cestu ako sa veci dajú a nezdržiaval sa otázkami, prečo sa to nedá. Priznávam, že prišli i obdobia, kedy som mal všetkého plné zuby a bolo ťažké ísť ďalej. V každom prípade čas ukazuje, že je to správna cesta, ktorá mi dala širší rozhľad, nové kontakty a skúsenosti. Zistil som, že u nás máme veľmi schopných ľudí, ktorých potenciál len málo využívame. Chýba nám odvaha a dostatok sebadôvery, často sa podceňujeme. Neposunulo to len mňa, ale značne sa zdokonalili i kolegovia. Museli sa naučiť ovládať nové softvéry a porozumieť technológiám, ktoré sa neustále vyvíjajú a zdokonaľujú. Pravdou je, že vývoj ide tak rýchlo dopredu, že technológia, do ktorej dnes investujete, bude s najväčšou pravdepodobnosťou už zajtra zastaraná.

Mal som možnosť časť Tvojho príbehu prežívať po Tvojom boku aj keď som niekedy asi nebol príjemný spoločník. Mnohé veci som kritizoval,  urýchľoval a dostávali sme sa do sporov. Čo by si, po skúsenostiach, ktoré más teraz, urobil ináč?

Viac by som Ťa počúval:) Potvrdzuje sa mi, že stratégia skrývania vývoja pred svetom je kontraproduktívna. Ak o nás nik nevie, len veľmi ťažko sa získavajú partneri a kontakty. V Nemecku mi trvalo vyše 2 roky, aby nás začali brať vážne a boli ochotní sa s nami baviť. Ak by sme mali zverejnený príbeh, som presvedčený, že by všetko išlo rýchlejšie. A možno by nás aj rýchlejšie odkopírovali:) To býva cena za prílišnú otvorenosť a netrpezlivosť.

O aditívnych technológiách sa vedú rôzne diskusie – od romanticko – idealistických predstáv, že si všetko budeme tlačiť doma v garáži, až po názory, že je to módna vlna a táto technológia ešte nedozrela na použitie v reálnej výrobe. Spomínam si na diskusie o skúsenostiach s rôznymi technológiami tlače (EOS, Renishaw, Compact, XJET), cenou prášku, časom tlače, konštrukčnými výpočtami, prípravou tlače, následnými úpravami, zváraním a pod. Postupne sa otvárali nové riešenia, zvyšovali sa rozmery tlačených dielov aj rýchlosť tlače. Ako vidíš rozvoj tejto technológie v najbližších rokoch a aké sú Tvoje plány s 3D tlačou eBiku?

Aj pri prvej myšlienke vyvinúť vlastný elektrobicykel som sa stretol s názormi, že je to nezmysel a nafúknutý trend, bublina, nech sa na tom vytrieskajú bohaté firmy. Ty si bol jeden z mála, ktorí tomu verili a povzbudzoval si ma. Všetko má svojich nadšencov i pochybovačov. Býval som skôr triezvy realista a materialista, čo uverí, až keď drží vec v ruke. Dnes sa na to pozerám inak. Kvantová fyzika dokazuje, že myšlienka je základ všetkého a má neuveriteľnú silu. Veril som, že vytlačíme prvý eBike na svete a toľko som vysielal myšlienky do vesmíru, až sa zhmotnili. Sníval som o tlači celého rámu z jedného kusa, aby sa nemusel zvárať z viacerých častí. O pár dní začíname tlačiť rám v celku. Väčšina spochybňovala priemyselné využitie pri masovej výrobe. Už dnes existuje tlačiareň 100-násobne rýchlejšia s výrazne lacnejším výstupom ako všetky doterajšie technológie. Budúcnosť bude nádherná a bude priať dizajnu. Predpokladám dizajnovú revolúciu. Budeme môcť vyrábať čokoľvek pre každého individuálne na mieru v krásnych tvaroch a farbách bez akýchkoľvek obmedzení. Svet bude bez zbytočných skladových zásob, bez nezmyselnej nadprodukcie, nebude sa zbytočne mrhať energiami na dopravu, keď sa preváža vzduch v hotových výrobkoch cez polovicu našej planéty… Samozrejme verím, že naše eBiky sa budú vyrábať 3D technológiou z kovu.

Keď hovoríme o kustomizácii alebo individualizácii výrobkov a služieb, narážame na jednu zásadnú zmenu. Tradičný model vyviň – vyrob a predaj sa mení na model predaj – vyviň a vyrob. Ako to chceš vyriešiť Ty?

Tak ako píšeš Jano, len s tým predajom som opatrný, pretože sa držím určitých zásad. Nechcem predávať mačku vo vreci a prezentovať niečo, čo nie je pravda. Jednoducho klamať a zavádzať sa nemá. Ak sľúbim a nedodržím, je to podľa mňa horšie ako keď dodáš neskôr, ale nad očakávania kvalitnú vec. Môžem sa mýliť. Čas ukáže. Asi ma ovplyvňujú skúsenosti z minulosti, kedy sme dodávali na náš trh stroje od švajčiarskeho výrobcu, čo prezentoval na výstave nový revolučný produkt, ale pod krytom mal konkurenčné zariadenie. Potom nedodal, čo sľuboval, a zákazníci boli napálení. Poškodilo to značku a nakoniec skrachovali.

Prečo by som si mal kúpiť eBike od Teba, čo je na ňom výnimočné, okrem toho, že bol vytlačený na 3D tlačiarni?

To je ťažká otázka. Vo svete značiek sa pohybujem 25 rokov a viem, že väčšina tvorí image na vode. Vymýšľajú si a zavádzajú. Tvoria krásne emotívne príbehy, no málo z nich je korektných a skutočne plnia, čo deklarujú. Náš produkt je momentálne stále vo vývoji a jeho hodnota je vďaka súčasným cenám technológie 3D tlače vyššia, než by sme si želali. Verím, že sa to čoskoro zmení. Podobne ako sú mnohé značky áut úžitkovo veľmi podobné a líšia sa dizajnom, je tomu tak i v prípade nášho eBiku. Je iný, je trendový, umožňuje individualizovať rám na mieru a inovácie sa dajú aplikovať okamžite bez zdržiavania a prakticky bez extra nákladov na formy a prípravky. KINAZO eBike tvoríme srdcom a nie len pre biznis a zisky. Verím, že jedným z benefitov bude práve individualizácia na mieru podľa želaní zákazníka. Technológia 3D tlače umožňuje prispôsobiť konštrukciu rámu nielen veľkostne, ale aj dimenzovať pevnostné parametre stien podľa hmotnosti jazdca. Máme v zálohe aj inovácie v oblasti vývoja batérií a motora, ktoré budeme do projektu postupne implementovať.

Viaceré projekty z posledných rokov ma utvrdzujú v názore, že keď si ľudia vymyslia svoj vlastný výnimočný projekt, tak sa začnú správať ako podnikatelia, baví ich to a dávajú do toho to najlepšie, čo v nich je. Vidím to aj na Tebe a Tvojich spolupracovníkoch. Nie je práve toto cesta, ako získať najlepších ľudí a vytvoriť pre nich motivačné prostredie? Ako to vnímaš Ty?

Je to krásny pocit, keď vidíš ľudí, ktorých to baví, nerátajú čas a energiu vkladanú do spoločného diela. Podnikám pridlho na to, aby som si uvedomoval i realitu. V najznámejšej modlitbe stojí: “…chlieb náš každodenný daj nám dnes…” Ja tomu verím, no zároveň si uvedomujem, že treba z niečoho zaplatiť tých nadšencov, ak si niektorí z nich nemôžu dovoliť pracovať na projekte ako na vlastnom hobby. Musia mať príjem. Ak ešte nepredávame, potrebujeme dostatočné financovanie vývoja a neskôr aj investície do výroby.

Si dizajnér a architekt a všímam si na Tebe, že máš obrovský zmysel pre detail, prepracovanosť a nechceš pustiť von veci, o ktorých nie si presvedčený, že sú funkčné a dokonalé. Na druhej strane sa hovorí, a život to niekedy potvrdzuje, že ten, kto prišiel na trh s dokonalým produktom prišiel obyčajne neskoro. Svet je nesmierne rýchly a to, čo riešiš Ty, riešia pravdepodobne v tejto chvíli aj niekde inde na svete. Kde je hranica medzi robustným riadením projektu, z ktorého vychádza prepracovaný produkt a agilným riadením, kde dokonalý produkt vzniká z nedokonalej prvej verzie v interakcii so zákazníkmi? Čím skôr ukážeš zákazníkovi svoje dielo, tým skôr ho môžeš opraviť a zapracovať do neho spätné väzby. Zdá sa mi, že tento prístup je dosť v rozpore s Tvojou snahou o dokonalosť. Čo s tým?

Ako som spomínal, držím sa určitých zásad a nerád púšťam von niečo nedokončené, alebo len tak nahodené. Nikdy som nechápal hokejistov, čo sledujú nahodením puku nikomu dopredu. Podľa mňa je účinnejšia presne smerovaná prihrávka. V basketbale sme to volali hodiť na buka, čiže spoľahnúť sa, že to azda niekto vpredu chytí a dá kôš. Mám rád domyslené veci a nie opravy za behu. Môžem sa mýliť a dnešná doba naopak vyžaduje rýchlosť a odvahu. Neviem, čo je lepšie a menej nákladné, či sťahovať státisíce vadných áut z trhu a opravovať ich, alebo naprávať klamstvá v emisných údajoch, alebo si žehliť meno pri vybuchujúcich mobiloch…, alebo veci robiť poriadne, pravdivo a poctivo?

Tento projekt financuješ z vlastných zdrojov. Ak to zjednoduším, tak sú pred tebou dve cesty – trh Tvoje riešenie neprijme a Ty si ušetríš ďalšiu prácu a peniaze. Alebo Ti zákazníci začnú posielať objednávky a Ty to so svojim tímom dizajnérom nemusíš zvládať. Potrebuješ okolo seba ľudí z obchodu, marketingu, procesných inžinierov, investorov, konštruktérov a technikov a množstvo ďalších expertov. Ako to chceš riešiť?

Odpovede na tvoje otázky sa budú objasňovať postupne v závislosti od vývoja situácie. Ako si v úvode spomínal, mali sme partnera, čo vyvíjal motor, ktorý skrachoval. Nepoznám podrobnosti, ale z rozprávania jedného z majiteľov, práve nedočkavosť investorov a ich nepochopenie významu projektu spôsobili, že ich firma sa nakoniec musela podriadiť diktovaniu podmienok ľudí, čo riešili len financie. Preto som zatiaľ do projektu ešte nikoho nepustil a financujeme si to sami. Príde čas, kedy budeme potrebovať vstup silnejšieho investora. Hľadáme skôr partnerov, čo majú nielen peniaze, ale najmä technologické a vedomostné know-how, ktorým by vedeli prispieť do vývoja inovácií.

Od začiatku sme spolu trocha bojovali s tým, že každý krok dopredu ukázal ďalšie možnosti a ďalšie cesty. Na jednej strane sa takto celý projekt rozvetvuje do ďalších podprojektov a na druhej strane je problém jednotlivé podprojekty dokončovať. Aj Ty si začal riešiť eShop, konfigurátor, k vyrobenému eBiku do terénu začali vznikať rôzne dizajnérske alternatívy, cestný model, varianty z rôznych materiálov – karbón, papier a pod. Nemáš strach, že sa v tom celom nakoniec utopíš?

Priznávam, bolo toho príliš veľa naraz, ale stále plávame. Kým vidím hladinu z vrchu, je ešte dobre:)

Myslím aj na záchranné koleso. Nie som kamikadze hráč. Základný tím tvorí pár ľudí, ktorí sa musia navyše venovať práci, čo ich momentálne živí. Začína to byť brzda a pomohlo by, ak by sme sa mohli venovať výlučne len vývoju eBiku a ďalších modelov, ktoré máme v hľadáčiku.

Počas celého projektu som Ťa provokoval rôznymi otázkami, tak si jednu takú neodpustím ani teraz: Prečo to vlastne robíš? Chceš byť autorom najdokonalejšieho eBiku na svete a vyhrať nejakú cenu? Chceš byť ten, čo vytlačil prvý eBike na 3D tlačiarni? Alebo chceš zarobiť viac peňazí? Veď ich máš celkom dosť. Prepáč, nechcem pokúšať, ale mnohí podnikatelia robia rôzne veci, venujú im množstvo energie a času a na otázku prečo nemajú odpoveď. Tak prečo to robíš?

Skutočná a úprimná odpoveď znie: cítim, že to, čo sme robili včera a dnes, už zajtra nebude. Hľadal som nový “syr” pre náš tím. Jednoducho som chcel zabezpečiť, aby mala naša firma prácu. Robil som to spočiatku aj preto, že som nechcel stále strkať projekty do šuflíka a čakať až ich ostatní okolo začnú robiť namiesto nás. Postupne nás to začalo baviť a pridávali sa ľudia, s ktorými by som rád na tom pracoval i naďalej až do štádia vzniku samostatnej firmy a značky, ktorá ponesie DNA pokrokových inovácií. Prvenstvo s eBikom z kovovej 3D tlačiarne bol dôvod ako pritiahnuť pozornosť a získať zaujímavé kontakty pre spoluprácu. Dnes vidím šancu malosériovej výroby reálnejšie a verím, že sa tak začne už čoskoro bežne produkovať. Tak prečo na to nebyť pripravený?

Čo Ti dal tento projekt a aké výzvy stoja teraz pred Tebou?

Dal i vzal. Ľudia sa radi chvália a okrem bulváru sa všade píše väčšinou len o úspechoch. Ja sa podelím aj s tým, čo mi vzal. Vzal mi veľa času, ktorý som netrávil s rodinou. Ocitol som sa na hrane so zdravím a naše manželstvo vydržalo len vďaka obrovskej tolerancii mojej drahej ženy. Dal mi vieru, že sa veci dajú, keď sa človek zahryzne a ide za svojim cieľom. Dal mi výdrž a naučil ma disciplíne, Priniesol mi nových priateľov, s ktorými by som rád spoločne kráčal za cieľmi a zdolával výzvy. Sám človek dokáže veľa, ale tím je vždy silnejší, než jednotlivec. S kolegami a partnermi chceme vybudovať hodnotnú značku v oblasti emobility aplikujúcu najnovšie trendy a inovácie v praxi.

Ďakujem Ti za rozhovor Patrik