Od produktivity ku šťastiu

Od Industrie 4.0 a produktivity k slušnému a šťastnému životu. Úvahy o budúcnosti a o tom, že technika a produktivita nie sú všetkým. Na vývoj sveta a spoločnosti by sme sa mali pozerať z inej perspektívy – ako byť človekom a ako zveľaďovať svet okolo nás.

V posledných rokoch som prečítal desiatky kníh o budúcnosti, navštívil som rôzne konferencie a workshopy, pozorujem svet okolo seba a snažím sa vidieť obrysy budúcnosti.

V niektorých štúdiách budúceho sveta cítiť minulosť a jej projekciu do ďalších rokov, inde zase eufóriu z nových objavov a technológii. Z mnohých analýz rozvoja automobilov alebo elektromobilov zase cítiť prostredie ich autorov. Tradičné automobilky majú napríklad časovú predstavu o svojej dominancii oveľa dlhšiu, ako pionieri a fanúškovia elektromobility.

V rôznych pohľadoch na budúcnosť môžeme pozorovať často to, čo vidíme v celom svete, ktorý nás obklopuje – úzku špecializáciu, silný vplyv minulosti, nášho vzdelania a spôsobu myslenia.

Módne slogany a revolúcie

Sledujem komunity, ktoré hovoria o štvrtej priemyselnej revolúcii alebo internete vecí. Pojem Industrie 4.0 vznikol v Nemecku a prvý krát bol intenzívne propagovaný na Hannover Messe v roku 2011. Nechcem spochybňovať význam tohto trendu, ktorý je zrejmý a významný. Je to však iba jeden trend z mnohých a označovať ho za štvrtú priemyselnú revolúciu považujem za predčasné a prehnané. Len si pripomeňme, že za prvú priemyselnú revolúciu sa označuje obdobie, keď sa začala mechanizácia a využitie energie vody a pary. Po parnom stroji prišla druhá priemyselná revolúcia, ktorá priniesla hromadnú výrobu, kde elektrická energia, výrobné pásy, dokonalá organizácia a deľba práce priniesli obrovské zvýšenie produktivity a zníženie nákladov. Tretia priemyselná revolúcia prichádza s elektronikou, počítačmi a automatizáciou, ktoré umožnili výrobe vysokú pružnosť, rýchlosť a ďalšie zvyšovanie produktivity. Ak teda prijmeme tento pohľad na priemyselné revolúcie, môj laický názor je, že to, čo sa dnes deje (smart factories, internet of things, Industrie 4.0) je len pokračovaním tohto rozmachu digitalizácie a automatizácie.

Obr.1.: Internet vecí (T.Gregor, CEIT)

„Inteligentné“ fabriky tu čiastočne máme už dnes a je jasné, že tieto technológie sa budú rozvíjať ďalej – digitálna fabrika, inteligentné materiály, roboty, výrobné a logistické systémy, umelá inteligencia, 3D tlač a pod.

Niekoľko desaťročí svojho života spolupracujem s výskumnými inštitúciami v Nemecku a spoločnosť Fraunhofer ovplyvnila celý môj život. Spoznal som trochu aj motívy a zákulisie vzniku podobných projektov. Vysvetlím to na mojej osobnej skúsenosti z konca osemdesiatych rokov. V našom inštitúte IPA v Stuttgarte sme vtedy vybudovali „fabriku budúcnosti,“ všetci rozprávali o koncepte CIM (Computer Integrated Manufacturing) a polovicu regálov v našej knižnici zaberali knihy a zborníky s touto zázračnou skratkou. Pozývali sme k nám nemeckých ministrov, predvádzali sme im technológie budúcnosti v akcii a rozprávali podobné veci, ako sa rozprávajú dnes pod hlavičkou Industrie 4.0. Ministrom sa to páčilo a v štátnom rozpočte sa na tieto projekty vyčleňovali obrovské čiastky. Nechápte, prosím, tieto poznámky v negatívnom kontexte. Som presvedčený, že vedci a výskumníci sa musia vedieť aj „predať“ a získať financie na svoju prácu. Pojem CIM dnes už nikto nepoužíva, ale jednotlivé technológie a riešenia sa vyvíjali ďalej podľa inovačných zákonitostí – zvyšovali svoje úžitky (presnosť, flexibilitu, výkonnosť a pod.) a znižovali svoje škodlivé funkcie (cenu, poruchovosť a pod.). Radšej hovorím o evolúcii ako o revolúcii, lebo radikálne zmeny ľuďom priniesli často len veľa utrpenia. Spomínam si, že práve koncom osemdesiatych rokov sme začínali v Stuttgarte vyvíjať objektovo orientovaný simulačný program SIMPLE++. Najskôr pod hlavičkou IPA, neskôr vo firme AESOP GmbH. Bolo to krásne obdobie a boli sme veľmi úspešní. Až takí, že nás aj naše riešenie, neskôr kúpila izraelská firma Technomatix. Začlenila náš produkt medzi svoje ostatné produkty a vtedy som prvý krát počul pojem digitálny podnik. A takto to išlo ďalej – firmu Technomatix kúpila firma Unigraphics a tú neskôr zase firma Siemens. Program SIMPLE++ sa dnes volá PlantSimulation a pojem digitálny podnik sa dnes používa úplne bežne.

Nechcem nikomu kaziť jeho reklamné kampane, prežil som CIM, FMS, MRP, ERP, CRP a desiatky ďalších skratiek, ktoré vždy niekto označoval za „revolúciu“ a svet išiel ďalej. Nie skratky a revolučné slogany, ale skutočné inovácie a inovátori menia svet. Som presvedčený, že vstupujeme do fázy, ktorú môžeme nazývať revolúciou, transformáciou alebo podľa profesora Milana Zeleného metamorfózou. Táto zmena však nemá iba technologický a ekonomický fundament, ale aj sociálny, ekologický, duchovný a morálny.

Budúcnosť hojnosti a digitalizácie?

V posledných rokoch vzbudili pozornosť dve knihy, ktoré vidia našu súčasnosť aj budúcnosť optimisticky – prvú s názvom Druhý vek strojov napísali Erik Brynjolfsson a Andrew McAfee z MIT (Massachusetts Institute of Technology Cambridge), a druhú podnikateľ a zakladateľ Singularity University Peter H. Diamandis so Stevenom Kotlerom s názvom Hojnosť. Obe knihy sa čítajú dobre, v záplave negatívnych a katastrofických informácii po nich večer človek pokojne zaspí.

Obe knihy sa opierajú o práce Gordona Moora, Raya Kurzweila a Iana Morrisa. Pôvodný Moorov zákon hovorí, že hustota tranzistorov na integrovanom obvode pri minimálnej cene komponentov sa každý rok zdvojnásobí. Ukazuje sa, že Moorove tvrdenia fungujú už 40 rokov nielen pre integrované obvody, ale aj pre digitálne technológie (rýchlosť počítačov, kapacity pamätí, internet a pod.) obecne a doba zdvojnásobenia je približne každých 18 mesiacov. Hovorí sa teda o exponenciálnom rozvoji v digitálnych technológiách. Moorove závery ďalej overoval Ray Kurzweil na rozličných technológiách a exponenciálne krivky využil na predpovedanie vývoja v rôznych oblastiach. Niektoré jeho tvrdenia vzbudzujú eufóriu a možno aj trochu strach – napríklad to, že si budeme zvyšovať kapacitu mozgu na neuroprotetike, nanoroboti budú opravovať poškodené miesta v našom tele a budeme si vyrábať bionické náhradné orgány.

Ian Morris skúmal tisícročia rozvoja ľudskej spoločnosti a definoval tzv. index spoločenského rozvoja, ktorý sa počíta zo štyroch častí – získavanie energie (kalórie na osobu, získané z prostredia na potravu), organizácia (veľkosť najväčšieho mesta), schopnosť viesť vojny (vojenská sila) a informačné technológie, spracovanie a využívanie informácii. Morris porovnával západ (Európa, Mezopotámia, Amerika) a Východ (Čína, Japonsko) a v roku 2000 mal západ index 906 a východ 564 (na obrázku 2 je použitý priemer).

Mohli by sme diskutovať o vzorci na výpočet indexu rozvoja, ale graf ukazuje veľký nárast populácie a rozvoja v posledných storočiach našich dejín. Začiatok dynamických zmien je okolo rokov 1765 – 1776, keď James Watt zásadne zvýšil účinnosť parného stroja. Ďalej nasledoval vznik fabrík, hromadnej výroby, mechanizácie, automatizácie a digitalizácie.

Brynjolfsson a McAfee sa odvolávajú na Paula Krugmana, ktorý tvrdí, že „schopnosť štátu zlepšiť svoju životnú úroveň v priebehu času závisí takmer výhradne na jeho schopnosti zvýšiť výkon na pracovníka.“ A sme pri produktivite práce, raste HDP a ľudských zdrojoch.

Robert F.Kennedy povedal: „HDP nezahŕňa krásu našich básní ani intelektuálnu úroveň našej verejnej diskusie. Nemeria náš dôvtip, odvahu, múdrosť alebo učenosť, zápal pre vec alebo odhodlanie. Stručne povedané meria všetko okrem toho, pre čo sa oplatí žiť.“ Zastrelili ho, podobne ako jeho staršieho brata.

Spomínam si na besedu v jednej americkej televízii, kde Krugman rozprával o tom, že by nebolo od veci, keby sa ľudstvo bálo útoku mimozemšťanov. Začalo by sa vyrábať viac zbraní a technológii na obranu a „nakopli“ by sme ekonomiku. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale spojenie ekonómov, technokratov, právnikov a politikov, definovanie nesprávnych metrík na meranie rozvoja, kvality života a šťastia ľudí môže priniesť katastrofu.

Všimnime si, ako sa rozvíja spoločnosť v tomto období rastu, hojnosti a prosperity. Autori knihy Hojnosť majú pravdu, že väčšina oblastí nášho života sa zlepšila – žijeme dlhšie a bezpečnejšie, na základné potreby pre život vynakladáme oveľa menej námahy a času, máme viac informácii, vzdelanie, slobodu. Otrokárstvo, mučenie, zabíjanie a iné krutosti, ktoré boli v histórii bežné, sú dnes odsudzované a potláčané.

Na druhej strane sme z ľudí urobili zdroje a zo škôl linky na ich výcvik a programovanie. Organizáciu práce sme zdokonalili tak, aby sme optimálne vyťažili ľudské zdroje, ktoré dnes síce nenosia okovy otrokov, ale denne ich zotročujeme cez médiá, banky a právnikov. Nevraždíme ich kyjakmi ale trpia depresiami a zomierajú na civilizačné choroby spôsobené zvyšovaním produktivity v poľnohospodárstve a výrobe potravín. Ľudí nezabíjajú hordy na koňoch, ale bezpilotné lietadlá. Alebo sa zabíjajú sami medzi sebou v konfliktoch vyprovokovaných v mene ekonomického rastu.

Nie som zástanca ufňukaného negativizmu a pesimizmu, som optimista, obdivujem a s radosťou využívam nové technológie. Myslím si však, že diskusia o našej budúcnosti nemôže byť vedená iba v rovine technicko – ekonomickej. Do centra nášho snaženia musíme dať človeka a zmysel jeho práce a života. Hromadenie peňazí v rukách úzkej skupiny ľudí mi zmysel nedáva, rovnako ako zotročovanie ľudí a ničenie prírody v záujme ekonomického rastu. Ľudia nepotrebujú mať stále viac vecí so stále novými funkciami, ale viac času pre seba a svojich blízkych, viac lásky, dobrých vzťahov a pokoja.

Zatiaľ sa veľa nehovorí o vedľajšom efekte zvyšovania produktivity práce, o tom, že roboty a počítače postupne preberú až 50% súčasných pracovných pozícii. Nehovoríme o tom, že zvyšovanie produktivity práce v minulosti vytlačilo ľudí z poľnohospodárstva do priemyslu a z priemyslu do služieb. A dnes aj tieto sektory práce ďalej redukujú počty zamestnaných ľudí, presne podľa teórie Paula Krugmana. Musíme nájsť iné modely fungovania spoločnosti, možno v duchu Arthura C.Clarka, ktorý vraj povedal: „Cieľom budúcnosti je úplná nezamestnanosť, aby sme sa mohli hrať.“

Myslím si, že nie je možné predpovedať zásadné zmeny do budúcnosti a už vôbec nie z technokraticko – ekonomickej perspektívy. Práve tento egoistický pohľad na svet, kde sme všetko podriadili produktivite, výkonnosti a rastu je zlý a spôsobil obrovské rany na našej planéte a ľuďoch. Táto Zem nepatrí bohatým, nepatrí žiadnemu človeku, máme ju v prenájme, aby sme ju spravovali a chránili v prospech spoločného dobra. Najlepšie ako vieme.

Obr.2. Vývoj civilizácie od roku 10000 pred Ježišom Kristom a  nárast populácie a indexu spoločenského rozvoja

Rád by som s vami podelil o niekoľko mojich pohľadov na trendy, ktoré okolo nás prebiehajú a pravdepodobne ovplyvnia zmeny v podnikaní, inováciách i životoch ľudí v budúcnosti. Nie je to komplexný pohľad, zodpovedá môjmu subjektívnemu chápaniu sveta a pokúsim sa ho vysvetliť jednoduchým jazykom bez odbornej terminológie tak, aby mu porozumeli aj obyčajní ľudia ako som ja.

Prelomové technológie

Približne v čase, keď som začínal svoj výskum vo Fraunhofer IPA v Stuttgarte, experimentovali naši kolegovia v Erlangene s komprimáciou zvuku. Vtedy ešte netušili na čo to bude dobré a vymysleli pre svoje riešenie typické nemecké označenie – MP3. Zásluhou tejto technológie klesol medzi rokmi 2004 a 2008 klesol predaj CD s hudbou z 800 miliónov kusov na 400 miliónov a tržby z predaj hudby z 12,3 miliardy USD na 7,4 miliardy. Ľudia si však dnes užívajú hudbu z internetu viac ako kedykoľvek predtým a rastú služby typu Youtube, Pandora alebo Spotify.

Firmu Kodak vraj zničila digitálna fotografia. Z dve minúty dnes na svete vznikne viac digitálnych fotografií, ako počet analógových fotografií v celom 19. storočí. 15 ľudí vymyslelo Instagram, na ktorom dnes takmer 200 miliónov ľudí zdieľa miliardy fotografii a táto firma má dnes 4600 ľudí. V Kodaku pracovalo v najlepšom období 145 tisíc pracovníkov a tisíce ďalších ľudí boli zamestnaní v obchodnej sieti a službách pri výrobe fotografii. Kodak vyhlásil bankrot, Instagram prebrala firma Facebook.

To, o čom hovorím, sú tzv. prelomové technológie (Clayton Christensen ich nazýva Disruptive Technologies), ktoré vytvárajú nové hodnoty pre zákazníkov a nové biznisy a rýchlo pochovávajú staré podnikateľské odvetvia, firmy a pracovné miesta – patria sem napríklad mobilné telefóny, internet, počítače a rôzne počítačové programy, nové výrobné technológie, materiály a pod. A nastupujú ďalšie – 3D tlačiarne, nanotechnológie, elektromobilita a pod.

Každý deň sa zbiera z internetu, z rôznych senzorov a mobilných aplikácii množstvo údajov a výrobcovia procesorov a počítačov vyvíjajú stále výkonnejšie systémy na ich spracovanie pre rôzne oblasti ľudskej činnosti. Pred 5 rokmi hovoril šéf Google, Eric Schmidt, že ide o údaje v objeme 2 exabytov (1 exabyt = 10¹⁸ bytov) každé dva dni. Odborníci tvrdia, že dnes je tento objem údajov dvojnásobný. Marketing, poznanie trhu, zákazníkov a rozhodovanie vo firmách budú mať úplne nové možnosti. Pred časom hovoril marketingový expert Martin Lindstrom o svojej skúsenosti: Išiel po ulici v Tokiu a prišla mu správa SMS v tomto znení: „Hej Martin, vo vedľajšej ulici je Starbucks a sedí tam tvoj priateľ Peter, jednu kávu máte zadarmo.“ Z podobných príbehov behá mnohým ľuďom mráz po chrbte, majú strach z toho, že sú sledovaní a údaje o nich sa budú zneužívať. Áno, každá technológia má svoje pozitívne aj negatívne možnosti využitia. Ja sa ne pozerám skôr z pozitívnej stránky a zdá sa mi, že Amazon vie lepšie aké knihy mám rád, ako ja sám. Verím, že spracovanie obrovského množstva dát (big data) a porozumenie príčinám, následkom a súvislostiam môže pomáhať napríklad pri prírodných katastrofách, liečení chorôb alebo šírení epidémií.

Stále viac sa v spojení s počítačmi a strojmi používa slovo, ktoré bolo vždy spájané so schopnosťami ľudí – inteligencia. Počítače sa vedia učiť, rozpoznávajú ľudské tváre, emócie, mimiku a psychické rozpoloženie, stále lepšie prekladajú medzi rôznymi jazykmi. V posledných rokoch sa hovorí o inteligentných mestách, domoch alebo strojoch.

Obr.3. Eugene Goostman – pokoriteľ Turingovho testu

Keď po druhej svetovej vojne vytváral Alan Turing test na odlíšenie stroja od inteligentnej bytosti, možno netušil, že počítače v dnešnej dobe dokážu tento test prekonať a presvedčiť ľudí, že komunikujú s človekom (2014, počítačový program Eugene Goostman, ktorý hral 13 ročného ukrajinskeho chlapca). Autá bez vodiča sa stávajú realitou, inteligencia preniká do výroby, obchodu, logistiky a hranica, ktorá rozdeľovala prácu medzi počítače a ľudí sa rýchlo mení. Počítačom sa prideľovali činnosti, ktoré sa dali popísať algoritmami a človek bol dobrý v rozpoznávaní množstva meniacich sa informácii, ktoré prijímame našimi zmyslami. Napríklad amygdala v našom mozgu umožňuje rýchlu reakciu v prepojení na niektoré emocionálne udalosti z našej minulosti bez toho, aby sme použili jasnú logiku a algoritmus.

Roboti a ľudia

Roboty a automaty nahrádzajú ľudí. Slovo robot má napríklad v množnom čísle dva tvary: roboty sú stroje vykonávajúce zložité operácie a roboti sú automaty podobné človeku, umelí ľudia. Sú často rýchlejšie, spoľahlivejšie a majú dlhšiu pracovnú dobu. Mali ľudom pomáhať v práci a napokon ich o prácu pripravujú. Právo na prácu majú stále viac stroje ako ľudia a zdá sa, že podiel automatov a robotov na tvorbe HDP sa bude zvyšovať. V IPA Stuttgarte som v laboratóriách vždy obdivoval budúcnosť, ktorú vytvárali – najskôr roboty a linky na montáž výrobkov, neskôr roboty a linky na demontáž a recykláciu, roboty na operovanie mozgu, servisné roboty na pomoc pacientom v nemocnici, dnes linky na výrobu ľudskej kože. Áno, budeme mať stroje nielen na výrobu strojov, ale aj na opravovanie ľudí a výrobu náhradných orgánov. Nathan Myhrvold píše o zariadení „food compositor.” Nie je to automat, ktorý vám podá nazdobené jedlo podľa vášho výberu, je to „automatický” kuchár, ktorý vám jedlo aj vyrobí a vytlačí ako 3D tlačiareň. Podobné veci nás čakajú v obchodoch, bankách a v iných druhoch služieb – ľudí o prácu pripravia samoobslužné kiosky, pokladnice a internetová samoobsluha. Odborníci odhadujú, že v roku 2050 dokáže len 5-10% svetovej populácie vyprodukovať všetko potrebné pre tých ostatných. Dnes máme miliardu ľudí bez práce, viete si predstaviť bez práce 9 miliárd ľudí?

Máme už aj smetiarske autá, ktoré nepotrebujú ľudí a samé si vysýpajú odpadkové koše. Spomínam si na návštevu v podniku Toyota, kde nám hrala kapela robotov. Google auto bez vodiča (Driverless Car) najazdilo bez nehody vyše 300 tisíc míľ a pripravuje sa do normálnej prevádzky. Firma Tesla úspešne testuje svoje elektromobily s autopilotom.

Vírusy, ktoré denne napádajú naše počítače, píšu tiež roboti a roboti ich aj chytajú napríklad v centrále firmy ESET. Človek zasahuje len v špeciálnych situáciách. Študenti na jednej univerzite vytvorili program (robota), ktorý skenoval vedecké články v danej oblasti, urobil z nich rešerš a vygeneroval ďalší článok. Bol prijatý do vedeckého časopisu. Budeme mať automaty na písanie vedeckých článkov? Na druhej strane vzniká taký nadbytok informácii, že sa vytvárajú špeciálne automaty na čítanie kníh, článkov a internetu a ich rešeršovanie pre vedecké tímy, ktoré nebudú schopné urobiť túto prácu vlastnými silami. Roboti budú písať a roboti budú skenovať, podobne ako pri tvorbe vírusov a ich odstraňovaní. Roboti porážajú ľudí v šachu už dávno, pripravujú sa majstrovstvá sveta vo futbale ľudí a robotov. Existujú roboty na pasenie kráv, pestovanie kvetov a obilia, kosenie záhrad aj prechádzky so psami. Ak chcete vedieť s aká je pravdepodobnosť nahradenia vašej práce robotmi a počítačmi, tak skúste tu. Amazon Echo za 175 dolárov vám dnes nahradí veľkú čast práce asistentky. Inteligentné rukavice zvyšujú produktivitu práce a pod. Zdá sa, že spojenie tabletu s vozíkom môže nahradiť aj niektoré činnosti šéfa.

Problémom bola v minulosti spolupráca robota a človeka. Zaistenie bezpečnosti stálo niekedy viac ako samotný robot. Aj v tejto oblasti vývoj pokročil práve vo Fraunhofer IPA Stuttgart, smerom tzv. kobotom – robotom kooperujúcim s ľuďmi.

Prístroje sa stále viac neobsluhujú zložitými príkazmi v klávesnice, ale rečou, gestikuláciou a mimikou. Stroj musí obsluhovať človeka, nie naopak. Ovládanie hlasom dnes nie je žiadnym veľkým problémom, roboty dnes cez kameru rozpoznajú aj náladu človeka a vedia reagovať na ňu. Rovnako sú schopné rozpoznať smer pohľadu človeka, analyzovať jeho gestá a mimiku. Takto vzniknú prístroje, ktoré budú fungovať podobne ako osobní asistenti. Fraunhofer inštitút IPA v Stuttgarte vyvinul napríklad care-o-Bot – robotizovaných asistentov pre imobilných ľudí, ktorí sú v každodennom živote odkázaní na pomoc druhých. Tieto roboty dokážu prestrieť stôl, servírovať nápoje, dvíhať telefóny, pomáhať pri pohybe, vstávaní z postele a pod. Aj klasické roboty vo výrobe zmenia svoj výzor – z robotov izolovaných od ľudí, na roboty, ktoré spoja presnosť a výkonnosť súčasných robotov s mnohostrannosťou a inteligenciou ľudí.

Nasadenie priemyselných robotov v posledných rokoch rastie nielen v krajinách s drahou ľudskou prácou (USA, Japonsko, Nemecko, Kórea), ale aj v Číne. Narastajú ich schopnosti a klesajú ceny. Podobná explózia je v domácich a servisných robotoch.

Firma Festo vyvíja vo svojich bionických laboratóriách roboty a automaty, v ktorých sú použité kinematické princípy z prírody, robotika prešla aj do medicíny – roboty na operovanie, robotické implantáty a protézy, mikroroboty vpúštané do ľudského tela s cieľom lokálneho „opravovania poškodených“ tkanív a orgánov.

Profesor Michio Kaku popisuje pokusy z Mayo Clinic, kde sú pacientom s pomocou snímačov ECoG (elektrokortikogram) snímané signály z mozgu, s pomocou ktorých dokážu napísať písmená, na ktoré myslia. Ďalej chcú vedci pracovať na tom, aby ľudia dokázali „mysľou“ písať slová a zobrazovať obrazce. S pomocou špeciálnych čipov braingate dokážu dnes vedci prepojiť mozog človeka s robotmi a prenášať mozgové signály na ovládanie robotických končatín alebo kurzora na počítači. Vzniká telekinéza – pohybovanie vecami ľudskou mysľou, ktoré môže napríklad nehybným pacientom výrazne uľahčiť život.

Obr.4. Obslužný robot v nemeckom domove dôchodcov

Obr.5. Kooperácia robot – človek

Obr.6. Bionické ruky

Obr.7. 3D tlačiarne sa stávajú súčasťou nášho bežného života

Nové materiály

Bol som nedávno vo firme Airbus a ukazovali mi kompozitné materiály, ktoré sa používajú na výrobu družíc. Boli ľahké, pevné, mali vysokú tepelnú stabilitu a ďalšie výnimočné vlastnosti. Dnes sa z karbónových vlákien však nerobia len výrobky v kozmickom výskume, ale aj karosérie automobilov, elektromobilov a rámy bicyklov.

Testuje sa aj zázračný materiál grafén. Je to jedna plochá vrstva atómov uhlíka, ktoré sú natesno naskladané do dvojrozmernej (2D) šesťhrannej kryštalickej mriežky. Tento materiál je základným stavebným prvkom pre grafitové materiály všetkých rozmerností. Cena centimetra štvorcového tohto materiálu bola kvôli zložitej výrobe ešte v roku 2008 okolo milióna dolárov, o rok bola cena na 100 dolároch, dnes je možno na 25 dolároch. Zdá sa, že aj tu platia Moorove zákony.

Grafén patrí medzi najpevnejšie materiály, je ľahký, má dobrú vodivosť a dá sa recyklovať. Jeho využitie je vo výrobe čipov, fotovoltaike a v ďalších oblastiach. Pracuje sa aj na adaptívnych materiáloch a konštrukciách, ktorých vlastnosti sa menia podľa zmien v prostredí. Vzniká odbor claytronika (claytronics), ktorá sa orientuje na vývoj tzv. claytronických atómov (catómov). Ide o počítačové systémy alebo roboty s nanorozmermi, z ktorých sa budú dať vyrábať 3D objekty na tzv. molekulárny assembleroch podobne ako dnes tlačia 3D tlačiarne napríklad z hliníkového prášku. Tieto materiály sa budú vedieť interaktívne meniť a budú mať akúsi formu „inteligencie,“ podobne ako chobotnice z druhého poschodia, v známom českom seriáli.

Obr.8. Konstantin Novoselov získal Nobelovu cenu za materiál budúcnosti grafén

Obrovskú revolúciu v posledných rokoch priniesli LED materiály a technológie v svetelnej technike, kde sa ide ďalej do nanotechnológii, OLED a ďalších materiálov. Tieto zmeny prinášajú nielen úspornejšie a trvanlivejšie osvetlenie, ale aj dynamickú možnosť prispôsobovania sa tisícov svetelných zdrojov meniacim sa podmienkam (intenzita, farby, teplota svetla a pod.). A pozrime sa napríklad na obrazovky počítačov a televízorov v posledných rokoch – CRT, LCD, plazma, OLED, atď. Nové materiály a výrobky z nich menia aj spôsoby výroby. Výroba karosérie z karbónových vlákien je úplne iná ako tradičná lisovňa a zvarovňa, výroba elektromobilu pripomína skôr výrobu počítača ako tradičného automobilu s ozubenými kolesami, nahradenie kremíka plastmi v elektronike umožní úplne iný, kontinuálny, spôsob výroby inteligentných etikiet, displejov a ďalších výrobkov.

Obr.9. Flexibilné OLED materiály prinášajú ohybné obrazovky v hrúbke papiera

Nemecké združenie inžinierov VDI tvrdí, že až dve tretiny technických inovácii súvisia s novými materiálmi a spoločnosť Arthur D.Little prišla so záverom, že až 70% HDP v technicky vyspelých krajinách súvisí s inováciami v oblasti nových materiálov.

A prebieha ďalší vývoj – automobilky znižujú hmotnosť automobilov. Okrem kompozitov sa pracuje aj s vysokopevnostnou oceľou, na Slovensku sa v SAV experimentuje s novými materiálmi na báze hliníka (penový hliník). 3D tlač umožňuje tlačiť tvary, ktoré sú tradičnými technológiami nevyrobiteľné a pod. Obrovský rozmach majú nanotechnológie ale aj recyklované a netradičné prírodné materiály.

Odstraňovanie nadbytočných medzičlánkov, ekonomika „bez“

Evolúcia technických systémov postupne vylučuje nadbytočné medzičlánky. Inovácia zvyšuje hodnotu výrobku alebo služby pre zákazníka a odstraňuje škodlivé funkcie. Škodlivá funkcia je napríklad materiál, jeho hmotnosť, potreba jeho obrábania, opravovania a likvidovania. Ideálny výrobok je teda taký, ktorý plní funkciu, ale má minimum materiálu a nákladov na to, aby vznikol, pracoval a bol zlikvidovaný. Ideálny výrobok by bol teda taký, ktorý fyzicky neexistuje ale plní svoju funkciu pre zákazníka. Myslíte si, že snívam, alebo som sa zbláznil? Už dávno nepotrebujeme nosiť zväzky kľúčov, ale zamykáme a otvárame napríklad odtlačkom prsta alebo iným identifikačným prvkom. Na ovládanie prístrojov nepotrebujeme diaľkové ovládače a klávesnice – stačí gesto alebo hlas. Keď som písal svoju diplomovú prácu, počítač zaberal polovicu veľkej budovy a nemal taký výkon ako mobilný telefón, ktorý nosí moja 14 ročná dcéra Zuzka do školy. A má v ňom fotoaparát, kameru, navigačný systém, internet, filmy, knihy a hudobný archív…

Vieme prenášať informácie a energiu bez drôtov a káblov, máme domy, ktoré sú autonómne a fungujú bez prípojok na elektriku, vodu alebo plyn. Máme autá bez vodičov, zákazníkov, ktorí namiesto kamenných obchodov nakupujú z plagátov na stene cez QR kódy. Vznikajú hnutia ľudí, ktorí sa dožadujú výrobkov bez obalov, máme samočistace materiály, internetové cloudy, samoobslužné systémy v banke, na letisku alebo pri sťahovaní hudby, filmov alebo objednávaní taxi služby. Uber berie taxikárom prácu, ale šetrí čas klientom a vyvíja algoritmy, že systém zistí, že potrebujete taxík ešte skôr ako si ho objednáte. Podľa vzoru Uber vznikajú nové biznis modely a aplikácie Uber for X.

Obr.10. Nákup vo virtuálnych obchodoch v metre alebo na zastávke cez QR kódy

Starý systém sa bráni, pretože vypadávajúce medzičlánky a samoobslužné systémy pripravujú ľudí o prácu. Vždy to tak bolo a nové, produktívnejšie systémy, zvíťazili. Existujú štáty, kde vám čapuje obsluha benzín, kde sa nesmú predávať elektromobily Tesla alebo víno cez internet. Starý systém však postupne ustúpi systémom novým – bez zbytočných medzičlánkov. Ovocinári a zeleninári sa prepájajú priamo so spotrebiteľmi a postupne eliminujú parazitujúce supermarkety, podobne zmiznú sprostredkovatelia, díleri, priekupníci, zľavomaty a ďalšie články, ktoré nebudú poskytovať primeranú hodnotu. Týka sa to aj konzultantov, analytikov, ekonómov, právnikov, politikov, novinárov a komentátorov, cestovných kancelárii, obchodných a dílerských sietí, poisťovní, bánk a mnohých ďalších medzičlánkov, ktoré nebudú mať dostatočné znalosti a skutočnú hodnotu pre zákazníka. Neveríte tomu? Pozrite sa na to, čo spôsobil v biznise s hudbou napríklad formát MP3, ako sa menia tradičné obchodné siete pod vplyvom internetu a e-shopov, ako si ľudia začínajú vytvárať lokálne a autonómne komunity, ako sa menia výrobky, služby a podnikateľské modely – eliminujú sa prepravy, manipulácie, prenosy so stratami alebo medzičlánky bez pridanej hodnoty. Rýchlo, nemilosrdne a nenávratne. 

Obr.11. Počítač „bez“ klávesnice

Lokálnosť a autonómnosť

Ako už bolo povedané, s uvedenými trendmi súvisí lokálnosť a autonómnosť. Profesor Milan Zelený sa ku globalizácii a fungovaniu veľkých nadnárodných firiem nedávno vyjadril takto: „Veľké nadnárodné firmy sa neustále požierajú medzi sebou a prepájajú, aby získali navrch nad konkurenciou. Idú proti prírode. Nepochopili, že globalizácia dosiahla svoje maximum, že nie je možná do nekonečna. Tie reťazce, ktoré kŕmia globalizáciu, pokiaľ dosiahnu určitú veľkosť, sú zrazu nestabilné. Nie je do nich vidieť. Rozširovať globalizáciu je drahé, nepriehľadné a náchylné k terorizmu a chorobám, epidémiám. Je to škodlivé.“

Prečo hovorí globálny profesor o limitoch a škodlivosti globalizácie? Globalizácia priniesla určité potlačenie diverzity a heterogenity. Učia sa rovnaké teórie, z rovnakých zdrojov, všade sa pracuje s “najlepšími svetovými praktikami a štandardmi,” na poliach máme monokultúry v podobe repky olejnej a pod. Vzniká takto nebezpečná situácia, že nebudeme vedieť vyriešiť nové a neočakávané situácie, pretože monokultúra v myslení a konaní znižuje našu schopnosť reagovať na niečo neznáme a nové – od státisícov utečencov, cez nečakané formy teroristických útokov až po zneužitie nových technológii.

Globálny systém je citlivý na prenos vírusov (medzi ľudskými organizmami aj počítačmi), v globálnych obchodných sieťach sa ťažko sleduje pôvod a kvalita výrobku (formálne globálne certifikáty tento problém neriešia), je možné kontaminovať potraviny, vodu alebo ľudí s oveľa väčšími následkami, ako v lokálnych a autonómnych systémoch.

Dostali sme sa do nádherného sveta nových technológii, ktoré nám umožňujú komunikovať s celým svetom, mať prístup k informáciám a znalostiami, obrovskou rýchlosťou si môžeme posielať digitálne modely, recepty, algoritmy postupy, knihy, filmy. Lokálne operujeme pacienta a najlepší experti môžu sedieť v rôznych častiach sveta, diskutovať medzi sebou a ovládať mikropohyby operujúceho robota. Kniha sa dá dnes z formátu PDF vytlačiť v obchode alebo doma v rovnakej kvalite ako vo veľkej tlačiarni s obrovskými strojmi, skladmi a kamiónmi. 3D tlačiarne postupujú takou rýchlosťou, že mnohí experti iba krútia hlavou. Vznikajú komunity “open source,” ktoré si vedia globálne vymieňať kódy programov, konštrukčné riešenia výrobkov a lokálne ich ďalej rozvíjať, vyrábať a používať.

Lokálny a autonómny svet prinesie aj nové formy práce, vzťahov a slobody. V lokálnej komunite môžu byť rodiny znovu spolu, mnohí budú pracovať doma, ľudia sa môžu priamo rozprávať, učiť sa a pomáhať si. Lokálne systémy sú menej zraniteľné, je tam lepšia kontrola kvality produktov a služieb, peniaze (lokálne meny) sa používajú v danej lokalite, čím si ľudia sami vytvárajú prácu a eliminujú zbytočnú prepravu a ničenie prírody. V lokálnych systémoch si vieme znovu obnoviť to, čo nám dnes tak chýba – začať vyrábať výrobky, ktoré viac vydržia, nevyhadzovať ich keď sa pokazia a opravovať ich.

Individualizácia a samoobsluha

Kedysi používali ľudia v marketingu dotazníky, v ktorých sa pýtali zákazníka, aký výrobok by chcel, čo sa mu páči alebo za čo je ochotný zaplatiť. Keď som v čase socializmu staval svoj prvý dom, tak podobné dotazníky možno fungovali. Keby sa ma spýtali aké obkladačky by som chcel, tak by som si vedel predstaviť modré, ružové alebo biele. Iné neboli, alebo len výnimočne. No a keby som sa mal vyjadriť aké si kúpim, tak by bolo moja odpoveď tiež pomerne presná – také, aké budú mať, lebo nemali väčšinou nijaké. Dnes mi v každom obchode dajú hrubý katalóg a vzorkovník, na internete sú tisíce krásnych prezentácii a ja by som si každých 10 minút vybral niečo iné. Nakoniec si nevyberiem nič a nechám to na manželku. Tak aký dotazník?

Zákazníci si dnes vymýšľajú, chcú sa odlíšiť, každý chce niečo iné a výnimočné, už to neplatí iba pre ženské šaty v plesovej sezóne. Volá sa to masová kustomizácia, ale môžeme to po slovensky nazvať individualizácia. Individualizácia znamená, že nechcem jesť alebo používať veci, na ktoré mám alergiu, chcem podľa vlastných predstáv navrhnúť a zariadiť dom, nechcem nosiť topánky alebo oblečenie, ktoré nie sú prispôsobené mojim telesným rozmerom, chcem sa voziť na bicykli, ktorého geometria zodpovedá mojim telesných dispozíciám, presne tak, ako Peter Sagan. Chcem mať vlastnú vôňu a voňavku, lieky bez vedľajších účinkov, raňajky v hoteli podľa toho, na čo mám práve chuť a nie z jedálneho lístka.

Vývoj nového lieku trvá vyše 10 rokov a stojí stovky miliónov Eur. Najväčšie náklady spôsobujú testy na vedľajšie účinky a možné riziká pacienta. Aj napriek tomu sú nové lieky pre vyše 30 percent ľudí nevhodné alebo im neprinášajú očakávaný účinok. Pacienti by vedľajšie účinky liekov znášali oveľa lepšie, ak by bol zohľadnený ich genetický profil. Veľký pokrok genetiky, molekulárnej biológie a technológie bio-čipov umožňuje prelom v oblasti prispôsobenia terapie s ohľadom na genetické odlišnosti. Čas a náklady na testovanie s ohľadom na liečebné efekty a vedľajšie účinky sa budú redukovať a individualizácia prenikne aj do vývoja a výroby liekov.

Ľudia v marketingu a v obchode sú zúfalí. Vyhodnocujú svoje dotazníky a prieskumy a výsledky nefungujú. Nie je dôležité, čo nám zákazník povie alebo napíše, dôležité je, čo urobí. Aký je najlepší systém obsluhovania zákazníka, keď presne nevieme, čo chce a jeho požiadavky sa často menia? No predsa samoobsluha. Ponúknime zákazníkom nástroje na to, aby si sami mohli vytvárať svoje produkty a služby tak, ako si nakladajú na tanier jedli pri švédskych stoloch v hoteli. Vytvorme pre nich dizajnérske a konfiguračné programy, nech si sami definujú čo chcú.

Samoobsluha má však aj ekonomické dôvody – šetria sa drahí pracovníci v službách. Sami si obsluhujeme účty v banke, tlačíme letenky, sami si kasírujeme nákup v obchode, pribúdajú výdajné automaty balíkov, v niektorých hoteloch vám namiesto usmiatej recepčnej vypadne kľúč po zadaní kódu, v zapadnutej českej dedinke si zanepráznený krčmár urobil automat na pivo.

Obr.12. Automat na čapovanie piva v Čechách

Spoločnosť zdieľania

Sme obklopení množstvom vecí, ktoré využívame len občas. Musíme ich skladovať, udržiavať, niekedy za ne platiť poistky a iné poplatky. Keď chcem mať elektrinu, nemusím si kúpiť elektráreň a rovnako, pre to, aby som mal potrebné informácie, nemusím vlastniť informačný systém. Už dnes zdieľajú miliardy ľudí priestory na ukladanie svojich fotografii, videa a ďalších informácii na internet. Keď sme pracovali na prvom projekte elektromobility Green Way, tak nikto ani nepremýšľal nad tým, že by si mal zákazník, ktorý prepravuje balíčky, kúpiť elektromobil. Ponúkol sa mu model platiť za kilometer bez toho, aby sa staral o to, či je v poriadku batéria alebo elektromobil. V mnohých mestách ľudia zdieľajú bicykle a v posledných rokoch vzniklo zdieľanie áut (car2go) alebo rôznych prístrojov.

Nevesty si už dávno nešijú svadobné šaty, ale požičiavajú, na internete sa rozšírilo množstvo konceptov na zdieľanie vecí, kde sa ľudia rozdelia o náklady a využitie zariadenia alebo služby, ktorú potrebujú – napr. www.lyft.com, www.audiunite.com, www.pujcsi.cz, http://www.prenajmi.to/

V mestách sa objavujú skrinky s knihami, hudobné nástroje, pribúdajú co-workingové centrá a alebo Hub – priestor, kde sa môže napríklad začínajúci podnikateľ okamžite pripojiť na infraštruktúru (pracovný priestor, miestnosti na semináre, internet, kaviareň a pod.) a používať ho podľa svojej potreby (čas, rozsah priestoru a služieb).

Viaceré firmy nie sú dnes ochotné investovať do strojov a technológii na dlhé obdobie. Jednak si uvedomujú nestabilitu na trhu a zároveň vedia, že sa nové technológie zdokonaľujú a znižujú svoje ceny. Vznikajú preto nové podnikateľské modely, v ktorých si firma nekupuje výrobné zariadenie, ale platí za jeho využívanie.Takéto zdieľanie technológii sa dnes využíva napríklad v 3D tlačiarňach ale aj pri drahých obrábacích strojoch, tlačiarenských alebo robotoch. 3D Hub prepája napríklad komunitu ľudí, ktorź zdieľajú napríklad kapacity 3D tlačiarní.

Obr.13. Požičiavanie kníh na ulici

Obr.14. Zdieľanie priestorov v Impact Hub Brno

Obr.15. Zdieľanie bicyklov a elektromobilov

Nové hodnoty a preferencie ľudí

Napriek tomu, že žijeme možno v najlepšej dobe vývoja ľudstva, trpia mnohí ľudia v bohatých krajinách depresiami a rôznymi závislosťami, nemajú radosť zo života, majú strach z terorizmu, vojen, chorôb a globálnych zmien. V chudobnejších častiach sveta zase ľudia umierajú na nedostatok vody, jedla, liekov a v lokálnych násilnostiach. Stav života ľudí na Zemi nezodpovedá technológiám, ktoré ľudstvo vyvíja a má v rukách. Sme opojení technickými možnosťami, poznávame vesmír, ľudský mozog, lietame stále rýchlejšie a stále dlhšie trate – ale zabúdame, čo to znamená byť človekom. Celý vývoj spoločnosti akoby sme podriadili peniazom a technologickému vývoju. Orientujeme sa na rýchle dosiahnutie ambicióznych ekonomických cieľov, ale ignorujeme niekedy spôsoby ich dosiahnutia, ktoré idú proti princípom tohto sveta. Ničíme tak prírodu a životy miliónov ľudí. Kde sú v našich manažérskych slovníkoch slová ako láska, nádej, viera, statočnosť, odvaha, pokora, striedmosť, súcit alebo spolupatričnosť?

Okrem štúdia najnovších technologických trendov by som všetkým nadšencom týchto zmien doporučoval aj knižku Laudato si. Nenapísal ju žiaden futurológ, ekonóm, prognostik alebo technologický guru. Jej autorom je Pápež František. V encyklike zazneli tieto otázky: „S akým cieľom sme prišli na tento svet? S akým cieľom pracujeme a zápasíme? Prečo nás táto zem potrebuje?“

A prichádzajú myšlienky, ktoré presne definujú náš problém:

„Technológia dáva „tým, ktorí majú vedomosti a predovšetkým ekonomickú moc na ich využitie, znepokojivú vládu nad celým ľudským rodom a nad celým svetom…

“Globalizácia technokratickej paradigmy: dominujúca technokratická mentalita chápe celú skutočnosť ako predmet, ktorým možno manipulovať bez obmedzenia. Je to redukcionizmus, ktorý zahŕňa všetky rozmery života. Technológia nie je neutrálna: vykonáva „rozhodnutia týkajúce sa istého druhu spoločenského života, ktorý sa má rozvíjať.Technokratická paradigma panuje aj v ekonomike a politike; zvlášť „ekonomika akceptuje každý technologický pokrok kvôli zisku.“

Nedostatočné poznanie môže človeka ohroziť, ale veľké poznanie bez silného charakteru ho môže zničiť. Žijeme vo svete, kde informácie explodujú, nové znalosti prichádzajú stále rýchlejšie, ale zo vzdelávania aj života vytláčame vedenie k hodnotám, rozvoj integrity a charakteru. Šéf automobilky, ktorý odstúpil kvôli podvodom, dostane desiatky miliónov eur a obyčajných pracovníkov za jeho chyby prepustia. Je to normálne? Potom sa nečudujme, že sa priepasť medzi bohatými a chudobnými na svete stále zvyšuje.

Obr.16. Mocní nás klamú a podvádzajú

S.Covey povedal: Môžeme sledovať evolúciu vo vede a niekedy „revolúciu,“ ale bez humanity vidíme len vzácne malý, skutočný ľudský pokrok. Všetky staré nespravodlivosti a bezprávia sú stále s nami.

Prichádza generácia Y (miléniani). Majú dnes 20 až 35 rokov. Nechcú byť iba poslušné zdroje v kravatách a v korporátnych hierarchiách, hľadajú v živote a v práci slobodu a zmysel. Niektorí tvrdia, že nepotrebujú pre šťastný život toľko peňazí ako ich rodičia a úspech nemerajú kariérou, výškou platu, diplomami, certifikátmi a funkciami. Ináč pristupujú k riešeniu problémov, ináč komunikujú a ináč pracujú. Sú kreatívni, nechcú prežiť celý pracovný život v jednej firme a budove.

Mladí ľudia prestávajú veriť tzv. „autoritám“ vo vysokých funkciách v politike, vo veľkých korporáciách i v športových asociáciách. Mnohé škandály a morálne zlyhania im dávajú za pravdu – napr. Enron, VW, FIFA a i. Výsledkom je, že si začínajú organizovať veci sami, vytvárajú komunity a stávajú sa podnikateľmi a opravármi sveta.

 

Obr.17. Priepasť medzi bohatými a chudobnými na svete – 68,7% ľudí na svete vlastní iba 3% bohatstva (majetok do 10 tis. USD) a 8,4% vlastní 83,3% bohatstva (majetok nad 100 tis. USD).

Obr.18. Rozdelenie generácii na svete – baby boomers, X a Y v miliónoch

Fungovanie v kruhu, nová organizácia a spôsoby práce

Vytvorili sme zvláštny technokratický svet. Popisujeme ho šípkami, ktoré vstupujú a vystupujú z obdĺžnikov a hovoríme o procesoch. Takto však nefunguje ani svet okolo nás, ani podniky. V prírode nie sú vstupy a výstupy, suroviny a odpad. Všetko funguje v kolobehu. Ani žiaden podnik nefunguje tak, že na vstupe niečo zmeníme a na výstupe dosiahneme očakávanú hodnotu. Takto fungujú iba neživé, strojové systémy, ozubené kolesá a prevody. Podnik je živý organizmus, ktorý sa adaptuje a mení, aj ekonomika je živý systém a nefungujú v nej stimuly a nakopávanie technokratických ekonómov. Všetko funguje v kruhu – vznikajú nové firmy a vytvárajú hodnoty pre zákazníkov, firmy rastú prepájajú sa a zvyšujú svoju silu, postupne starnú, byrokratizujú svoje štruktúry, strácajú svoju kreativitu a inovačnú schopnosť, zanikajú a uvoľňujú miesto lepším.

Aj podnik funguje v kruhu a hľadá rovnováhu, vyvažuje abnormality, citlivo reaguje na svoje prostredie. Nie je to mechanizmus, v ktorom mechanici stláčajú tlačidlá a poháňajú ozubené kolesá k vyšším výkonom. Všetko začína a končí u zákazníka. On financuje našu firmu. Peniaze od zákazníkov alebo investorov vložíme do inovácii. Inovácia musí byť prepojená na zákazníkov a vývoj na trhu. V ľavej časti obrázku máme potenciály – zdroje, ľudí, dodávateľov a pod. A toto všetko by malo fungovať ako živý systém, bez toho aby ho niekto neustále „nakopával,” keď niečo nefunguje. Vo firmách sú niekedy situácie, keď manažéri lietajú od procesov, k znižovaniu nákladov, potom tlačia na ľudí alebo ich vyhadzujú z práce, lebo nemajú objednávky. Keď nič nezaberá, spomenú si znovu na inovácie. A tak ďalej. Pozrite sa ešte na obrázok 19 a predstavte si slobodných ľudí, v slobodnej firme, kde každý vie robiť svoju prácu, ktorá ho baví. Pokúsiť sa vytvoriť firmu, ktorá bude fungovať ako živý organizmus v kruhu stojí za to.

Obr.19. Podnik funguje v kruhu

Aj podniky fungujúce ako stroje môžu dosahovať obdivuhodné výsledky. Sú však udržované v chode externou energiou, sú riadené hierarchicky množstvom manažérov, operátorov, inštrukcií a kontrolných mechanizmov. Ľudia v nich nie sú motivovaní zvnútra, ale stimulovaní zvonka. Tieto strojové hierarchie a lineárne procesné štruktúry začínajú byť v dnešnom rýchlo sa meniacom svete nepružné, pomalé a drahé.

Kruhy však fungujú aj inde – učenie sa, odovzdávanie znalostí a štafety vo firme. Dostávanie a vracanie hodnoty v ľudskom živote (otec a syn, majster a učeň), výroba a spotreba v kruhu, v ktorom sa všetko recykluje a vracia späť. Berme si z prírody, zo života a od druhých ľudí iba toľko, koľko dokážeme vrátiť. Pracujme v kruhu.

Prácu si stále viac budeme vytvárať sami, tradičný zamestnanec, ktorý chodí do práce, dostáva inštrukcie, pracuje podľa nich a šéf kontroluje jeho výsledky postupne zanikne. Svet aj firmy potrebujú podnikateľov – ľudí, ktorí robia s radosťou a naplno to, v čom sú dobrí, učia sa, rozvíjajú svoj talent a učia druhých.

Budeme sa učiť jeden od druhého v reálnej akcii a nebudeme zbytočne vysedávať v školských laviciach, počúvať a učiť sa zbytočné veci, ktorých jediným využitím je zloženie skúšky. Stále viac sa musíme pripravovať na riešenie nových a neočakávaných situácii ako na zvládnutie toho, čo fungovalo kedysi a už nikdy nebude.

Na druhej strane je potrebné, aby sa deti okrem matematiky, fyziky a technických predmetov učili aj logiku, kritické myslenie, umenie dialógu a spolupráce, riešenie konfliktov a hľadanie synergie, ale aj filozofiu, pochopenie súvislostí a múdrosť histórie. Je potrebné sa naučiť aj to, čo znamená byť človekom, nielen špičkovým expertom na ovládanie najnovšej techniky a technológie.

Obr.20. Musíme sa naučiť žiť a podnikať v súlade s našou planétou

Pápež František v Bolívii povedal: „Vy ste zasievačmi premeny. Nech vám Boh udelí odvahu, radosť, vytrvalosť a nadšenie pokračovať v zasievaní! Treba vložiť ekonomiku do služby národom, ľudia a príroda nemôžu byť postavení do služby peniazom. Povedzme NIE takej ekonomike, ktorá vylučuje a neprávosti, v ktorej peniaze panujú namiesto toho, aby slúžili. Taká ekonomika vyraďuje. Taká ekonomika zabíja. Taká ekonomika ničí Matku Zem.“

Pápež zdôraznil, že ekonomika by nemala byť nástrojom hromadenia, ale dobrého spravovania spoločného domu a ľudia by sa mali usilovať o to, aby všetci mali 3P – Prácu, Príbytok a Pôdu.

Ak premýšľame o tom, ako zvládnuť rýchlosť a turbulencie okolo nás, celý ten chaos, zmätok, neistotu a strach ľudí z budúcnosti, nemusíme vymýšľať nič nové a prevratné – stačí sa vrátiť ku koreňom. Máme v rukách stále výkonnejšie technológie ale nevieme vyriešiť základné problémy sveta – hlad, nedostatok práce, násilie a biedu. Na svete žije 7,3 miliardy ľudí a my denne vyprodukujeme potraviny pre 12 miliárd (12 mld x dávka 5000 kcal). Napriek tomu každých 5 sekúnd zomrie jedno dieťa do 10 rokov od hladu.

Máme stále viac informácii, ale menej znalostí, zarábame a míňame veľa, ale máme menej, máme plné taniere ale prázdne srdcia, dosahujeme stále ambicióznejšie ciele, ale tešíme a smejeme sa stále menej. Kostoly sa vyprázdnili, ale nákupné centrá sú plné, prázdne životy sa snažíme zaplniť množstvom zbytočností, za ktorými sa ženieme. Je veľa vecí, ktoré budeme musieť zmeniť v našom správaní.

Celá Európa, jej ekonomický rozvoj a kultúra majú svoje začiatky v kláštoroch. Ak sa pozrieme na model vedenia sv. Benedikta, môžeme vidieť krásnu súhru duchovného života a práce (ora et labora) ale aj harmóniu podnikania, úspornosti v spotrebe a vo vzťahu k prírode. Cieľom tohto podnikania nie je maxima­lizácia zisku, ale starostlivé zaobchádzanie s vecami a ľuďmi s cieľom budovania Božieho chrámu, v ktorom nájdu šťastie, spokojnosť a mier všetci bratia a sestry. Pri posudzovaní schopností hospodára kláštora sa neskúma, čo vie, aké metódy vedenia ľudí ovláda, ale aký je vo vnútri, aké má vlastnosti, charakter, ľudskú zrelosť, pokoru, skromnosť, pokoj, spravodlivosť a otcovský prístup.

V druhej kapitole Benediktovej reguly je povedané, že opát sa má starať o poriadok. Tento poriadok sa týka spoločenstva, ale aj materiálnej štruktúry kláštora. Vonkajší poriadok a vnútorný poriadok spolu súvisia. O hospodárovi kláštora sa hovorí: „Ako hospodár kláštora nech je zo spoločenstva vyvolený jeden brat zrelého charakteru a triezvy. Nech nie je nemierny v jedení, povýšenecký, búrlivý, precitlivený, nespôsobný a rozhadzovačný.“ Ďalej sa hovorí o tom, že má konať múdro a s pokorou.

Bývalý hospodár Benediktínskeho kláštora, Páter Anselm Grün, OSB, hovorí: „Bez pevných hodnôt v pracovníkoch a v podnikovej kultúre nemôžu vzniknúť iné trvalé hodnoty. V desiatkach percent by sme mohli v podnikoch zvýšiť výkon, ak by sme v nich rešpektovali základné hodnoty, rešpektovali ľudí, ich osobnosť a názor, jednali férovo a s láskou“.

Veľmi vplyvný učiteľ princípov manažmentu Stephen Covey vo svojej knihe napísal: „Do akej miery ľudia uznávajú také základné princípy ako sú poctivosť, spravodlivosť, súdnosť, čestnosť, úprimnosť a dôvera, a budú podľa nich harmonicky žiť, do takej miery budú na ceste k prežitiu a stabilite. Vzdialenie sa týmto princípom znamená rozpad a deštrukciu.“

Aký krásny súlad v názorov dvoch ľudí z rôznych prostredí. Veci sa vyvíjajú správnym smerom, netreba podliehať modernému negativizmu a fňukaniu. Clayton Christensen z Harvard Business School patrí medzi najvýznamnejších profesorov prelomových techlológii a inovácii na svete. Z jeho kníh študujú majitelia a šéfovia najvýznamnejších firiem sveta. V jednej zo svojich posledných kníh napísal o sebe toto: „Chcel by som sa stať mužom, ktorý je odhodlaný pomáhať zlepšovať život iných ľudí, milým čestným odpúšťajúcim a obetavým manželom, otcom a priateľom, mužom, ktorý nielen verí v Boha, ale ktorý verí Bohu.”

Ďalší súčasný velikán manažmentu, Gary Hamel z London Business School, hovorí: “Moderný manažment prináša mnoho a mnoho si tiež na oplátku zobral a neustále berie. Možno, že nastáva čas, aby sme sa na všetko pozreli od základov znova. Musíme sa naučiť koordinovať pracovné úsilie tisícov jednotlivcov, bez toho aby sme vytvárali ťaživú hierarchiu dohliadačov, pevnými opratami ovládať náklady, ale nepotláčať pritom predstavivosť ľudí, musíme sa naučiť budovať organizácie, v ktorých sa disciplína a sloboda navzájom nevylučujú.

Zúčastnite sa typickej porady vedenia – na ktorej sa bude napríklad diskutovať o stratégii, rozpočtoch, zamestnancoch alebo hocičom inom – nielen, že zaznamenáte nápadnú neprítomnosť myslenia, ktoré vyžaduje pravú mozgovú hemisféru, ale nebudete počuť prakticky vôbec nič, čo by naznačovalo, že účastníci tejto porady majú srdce. Krása. Pravda. Láska. Služba. Múdrosť. Spravodlivosť. Sloboda. Súcit. Toto sú morálne príkazy, ktoré celé veky prebúdzajú ľudské bytosti k mimoriadnym výkonom. Je smutné, že jazyk manažmentu má pre tieto cnosti tak málo miesta.“ Gary Hamel zároveň hovorí, že „21. storočie bude storočím zodpovednosti. Alebo nebude.“

Ďalší významný profesor, Jim Collins, hovorí: “Úspech je krehký a neúspech často veľmi rýchly. Nový svet podnikania sa dá označiť aj slovami permanentná nestabilita. Komu bude ľúto, ak vaša firma zmizne zo sveta? Firma potrebuje svoj zmysel a iba zarábanie peňazí je málo. Nemíňajte zbytočne čas na to, ako byť úspešný. Venujte viac času hľadaniu toho, ako byť užitočný a keď sa vám to podarí, tak sa nikdy nevzdávajte.”

Prečo píšem tieto slová? Lebo vidím okolo seba stále viac ľudí, ktorí sa snažia riadiť svoje firmy a životy v súlade s princípmi. Nestavajú na prvé miesto peniaze, kariéru a slávu. Sú pokorní a slúžia, opravujú pokazené časti sveta vo svojom okolí a povzbudzujú k tomu aj druhých. Stretávam ich každý deň, je ich veľa a ich pozitívna energia je nákazlivá. Väčšina z nich sú mladí z generácie mojich detí, ale sú medzi nimi aj moji rovesníci aj ľudia vo veku mojich rodičov. Svet sa zlepšuje. Nemám strach, len musíme byť opatrní a nespoliehať sa iba na techniku a intelekt človeka. Sme súčasťou niečoho, čo nás presahuje a musíme dozrieť do štádia, keď pochopíme, čo to znamená byť človekom, ktorý spravuje Božie kráľovstvo.

Literatúra

1. Assländer, F. – Grün, A., Práce jako duchovní úkol. Kostelní Vydří, Karmelitánské nakladatelství 2011.
2. Brynjolfsson E., McAfee A: Druhý věk strojů. Jan Melvil Publishing, 2015
3. Covey, S. R., Bez zásad nemůžete vést. Praha, Pragma 2003.
4. Christensen, C.M., Allworth, J., Dillon, K.:
Ako hodnotiť svoj život. Vydavateľstvo Príroda, s. r. o., Bratislava 2013
5. Diamandis P.H., Kotler S.: Hojnost. Dokořán. 2013
6. Gregor,T., Magvaši,P., Gregor,M.: Internet vecí. ProIn 2/2015
7. Grün, A. – Zeitz, J., Bůh a peníze. Kostelní Vydří, Karmelitánské nakladatelství 2008.
8. Frost & Sullivan analysis: World’s Top Global Mega Trends To 2025 and Implications to Business, Society and Cultures (2014 Edition).
9. GT Briefing 10 Trends to Watch for 2015, www.globaltrends.com
10. Hamel, G. – Breen, B., The Future of Management. Boston, Harvard Business School Press 2008.
11. Hamel, G., Na čem dnes záleží. Praha, Peoplecomm 2013.
12. Humphreys, T., The Mature Manager. Managing from Inside Out. Dublin, Gill & Macmillan. 2012
13. Kaku M: Budoucnost mysli. Albatros Media, 2015
14. Osterwalder, A., Business Model Generation. 2010.
15. Outlook on the Global Agenda 2015, Wolrld Economic Forum 2015
16. Pápež František: Laudato si‘.Encyklika Svätého Otca Františka o starostlivosti o náš spoločný dom. Spolok svätého Vojtecha 2015
17. Stocker,F.: Die Generation Y macht den Finanzmärkten Hoffnung. Die Welt, 3.6.2015
18. Technology Trends to Watch 2015. CEA 2015
19. Taleb, N.N., Černá labuť. Paseka 2011.
20. Taleb, N.N., Antifragile. Citadela 2014.
21. Zelený,M., Košturiak,J.: To vám byl divný svět. Praha, Nakladatelství Lidové noviny 2012

0